Parazitológ Flegr: Kto vraví, že COVID-19 je banálne ochorenie, by sa mal vrátiť do školy

„Z nového koronavírusu si môžeme urobiť zabijaka alebo detskú chorobu, záleží len na tom, ako energicky a včasne s ním budeme bojovať,“ hovorí v rozhovore pre Denník N český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr.

COVID-19 nie je v žiadnom prípade banálne ochorenie a česká molekulárna biologička Soňa Peková by si viac ako štátne vyznamenanie zaslúžila anticentu Bludný balvan, hovorí český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr. Podľa neho sme s dezinfoscénou (zatiaľ) prehrali a výsledkom je druhá vlna epidémie, ktorá nemusela prísť. „Opatrenia, ktoré ešte nepošlú ekonomiku na kolená, musíme zaviesť čo najskôr. To, čo môžeme urobiť relatívne bezbolestne, by sme mali urobiť okamžite. Napríklad o rúškach sa v Česku veľa diskutuje, ale absolútne by sa nemalo. Je to niečo, čo nikoho nič nestojí, a mali sa zaviesť okamžite,“ hovorí vedec.

V rozhovore sa dočítate aj:
-či na jeseň a v zime prevládnu zlé mutanty nového koronavírusu;
prečo je v porovnaní s vírusmi, ktoré nás ohrozia v budúcnosti, nový koronavírus iba „chcípáček“;
-aké opatrenia by sme mali prijať na boj s novým koronavírusom.

V nedávnom statuse na Facebooku ste napísali, že „naozaj drastické opatrenia nás [v Česku] čakajú na konci roka“. Aj nová globálna analýza inštitútu IHME pri Washingtonskej univerzity v Seattli konštatuje, že v Európe či USA bude tohto roku najhorší najmä december. Prečo bude koniec roka s ohľadom na COVID-19 kritický?

Faktorov je viac. Jedným z nich je charakter akejkoľvek epidémie, že tam, kde sa ju nepodarí regulovať a kde reprodukčné číslo stúpne nad 1, dochádza k exponenciálnemu nárastu nakazených. Najprv je nárast pomalý, potom čoraz rýchlejšie a na konci to graduje. Rolu hrá aj zmena počasia v kritických oblastiach sveta. Väčšina husto obývaných štátov je na severnej pologuli a najviac ohrozená bude na jeseň a v zime Európa a Severná Amerika.

Ako vplýva počasie na šírenie nového koronavírusu?

V zime sú ľudia častejšie v uzavretých priestoroch, ktoré sa vykurujú. Vonku je relatívna vlhkosť vysoká, ale keď si vzduch ohrejeme, zrazíme ju niekam pod 40 percent. To vírusu vyhovuje – aerosól skôr vyschne, preto sa infekčné partikuly udržia vo vzduchu aj päťkrát dlhšie ako v prípade, že je vlhko. Pri vlhku sa častice zväčšujú, lebo na seba nabaľujú vodu a čoskoro spadnú na dlážku, takže nás toľko neohrozujú. Aby som to zhrnul – už len fakt, že sa viac budeme zdržiavať v miestach, kde je nižšia relatívna vlhkosť, spôsobí, že pravdepodobnosť nákazy bude vyššia, lebo vírus sa bude prenášať ľahšie. Výsledkom bude, že sa nakazí viac ľudí. Zasiahnu ich väčšie infekčné dávky ako v lete, keď je relatívne málo vírusových častíc – v takom prípade sú prejavy ochorenia miernejšie. Navyše, v suchom vzduchu je sliznica náchylnejšia a zraniteľnejšia a oveľa jednoduchšie do nej vnikajú vírusové častice. Ide o dôvody, prečo sú chrípkové a iné epidémie práve v zime.

Čo ešte bude zohrávať úlohu?

Bude sa zvyšovať aj priemerná virulencia vírusov – teda to, aké budú vírusy na hostiteľov zlé a ako rýchlo sa v nich budú množiť. Pre akéhokoľvek parazita platí, že si svojho hostiteľa musí šetriť a musí byť na neho dobrý, ak je nízka pravdepodobnosť, že sa dostane z jedného hostiteľa na druhého. Vtedy vyhrajú dobré mutanty, ktoré sa v hostiteľovi množia pomaly. Neubližujú mu toľko a nechajú ho voľne pobehovať, aby nakazil ďalších ľudí. V lete prevládli práve takéto vírusy, ktoré na nás boli dobré.

Na jeseň sa to zmení?

Vo chvíli, keď sa zlepšia podmienky na šírenie vírusu – napríklad vďaka nižšej relatívnej vlhkosti – začnú vyhrávať zlé kmene a virulencia, vrátane smrtnosti, výrazne stúpne. Preto možno očakávať, že na jeseň to naozaj bude horšie. Navyše, v našich zemepisných šírkach – ale týka sa to značnej časti mierneho pásma – bude menej slnečného žiarenia, takže budeme mať menej vitamínu D a pravdepodobne aj ďalších látok, ktoré naše telo syntetizuje s využitím UV radiácie. Na rôznych miestach sveta bude dochádzať ku kolapsu zdravotného systému. V Česku už teraz de facto skolaboval systém trasovania nakazených. Preplnené nemocnice a jednotky intenzívnej starostlivosti prispejú k tomu, že kríza sa prehĺbi.

Aké opatrenia by sme mali prijať na boj s novým koronavírusom?

Predovšetkým musíme konať rýchlo a rozhodne. Na aktuálnu situáciu väčšinou reagujeme v danej chvíli, ale my musíme reagovať na situáciu, ktorá bude o 14 dní, o mesiac či o dva mesiace. Opatrenia, ktoré ešte nepošlú ekonomiku na kolená, musíme zaviesť čo najskôr. To, čo môžeme urobiť relatívne bezbolestne, by sme mali urobiť okamžite. Napríklad o rúškach sa v Česku veľa diskutuje, ale absolútne by sa nemalo. Je to niečo, čo nikoho nič nestojí, a mali sa zaviesť okamžite.

Aké iné opatrenia okrem nosenia rúšok navrhujete?

Mnohonásobne by sa mali posilniť kapacity pre trasovania nakazených. Kapacity epidemiologických staníc treba desaťnásobne posilniť. Mali by sme drasticky obmedziť fungovanie reštaurácií a ďalších zariadení, ktoré umožňujú stretávanie ľudí. Áno, treba si postrážiť, aby podnikatelia neskrachovali a nebolo veľa nezamestnaných, ale aj keď budú nezamestnaní, tak im dajme prácu napríklad pri trasovaní nakazených. Sú to ľudia, ktorí majú skúsenosti s kontaktom s inými a po zaškolení môžu veľmi pomôcť. Tisíc korún alebo tisíc eur investovaných do boja s epidémiou teraz môže ušetriť státisíce za mesiac. Na jeseň a v zime šírenie vírusu nezastavíme. Na to by sa musel spraviť lockdown, ekonomika by sa musela vypnúť a zakázať by sa muselo vychádzanie. To, čo môžeme spraviť, je, že šírenie vírusu spomalíme. Keď to neurobíme, ekonomika sa vypne sama – ľudia nebudú chodiť do práce, lebo budú chorí, a zdraví sa budú báť chodiť do práce, lebo budú vidieť, koľko ľudí okolo nich umiera.

Malo by byť očkovanie proti koronavírusu povinné?

Na jeseň a v zime všetci uvidíme, ako sa vírus správa. Predpokladám, že o očkovanie budú žiadať davy ľudí a popierači očkovania niekde zalezú. Pôjde o jednotky percent, čo v tomto prípade nebude prekážať. Skôr očakávam, že sa práve títo ľudia budú najhlasnejšie dožadovať očkovania a budú sa sťažovať, ako je možné, že ju v prvom rade dostávajú „privilegované vrstvy“ ako policajti či lekári. Budú hovoriť, že aj oni chcú vakcínu. Myslím si, že problémom bude skôr to, ako národu vysvetliť, že niekto dostane vakcínu prednostne. To, či bude alebo nebude očkovanie povinné, nebude napokon dôležité. Povinné očkovanie by malo byť tam, kde musíme spraviť imúnnou 80 či 90 percent populácie, aby vznikla kolektívna imunita a choroba sa nemohla šíriť. Toto nie je prípad tohto vírusu.

Je COVID-19 „banálne ochorenie“, ako vravia napríklad lekári Igor Bukovský a onkológ Vladimír Malec? Podľa nich umiera viac ľudí na iné ochorenia, napríklad na onkologické, no tým sa nevenuje taká pozornosť.

V žiadnom prípade nie je COVID-19 banálne ochorenie. Títo ľudia by sa mali vrátiť do školy a mali by sa pozrieť, ako vyzerá exponenciálny rast. Problém v porovnaní s rakovinou či inými ochoreniami je, že rakovina nie je nákazlivá. Ak boj s COVID-19 zanedbáme a neinvestujeme do neho dostatok prostriedkov v čase, keď je relatívne málo škodlivý, neskôr budeme musieť do boja s ochorením investovať 100-krát viac. Epidémiu musíme držať pod kontrolou, pokiaľ to ešte ide. Na jar sa nám podarilo epidémiu zastaviť, znížili sme smrtnosť, počet obetí aj škody, ktoré napáchala. Môže sa nám zdať, že všetko je v poriadku a je to banálne ochorenie, ale nie je. Ak by sme epidémii nevenovali toľkú pozornosť a toľko úsilia, mŕtvych by bolo neporovnateľne viac.

Aká časť populácie sa bude musieť premoriť, aby sa vytvorila kolektívna imunita?

Pri téme premorenosti veľmi záleží na tom, ako budeme zvládať mikroevolúciu vírusovej populácie. Či vírusom umožníme, aby sa ľahšie šírili, vyselektovali sa tie zlé, vysoko infekčné a rýchlo sa šíriace varianty. Potom budeme musieť premoriť alebo vakcinovať okolo 60 percent populácie, čo bol pôvodný odhad.

A čo ak sa vhodné opatrenia na boj s vírusom zavedú včas?

Ak zasiahneme včas a energicky, znížime percento ľudí, ktorí sa budú musieť spontánne premoriť. Ak by sme znížili virulenciu vírusu a postrážili by sme si, aby zase nenarástla, možno by nám stačilo – a to je len odhad, nie je to spočítané –, aby sa nakazilo okolo 30 percent populácie. V Česku ide o tri milióny ľudí. Ak dve percentá z nich umrú, spočítajte si, koľko je to zbytočných mŕtvol. Ak by sa nám to nepodarilo a tvárili by sme sa, že COVID-19 je „chrípočka“ a na rakovinu sa predsa umiera viac, nakazilo by sa 60 percent populácie, čo je v Česku šesť miliónov ľudí. No v tomto prípade by neumierali len dve percentá, pretože by sme sa blížili trebárs k 4 až 6 percentám. V prípade kolapsu zdravotníctva by sme sa blížili k desiatim percentám. Ak nezačneme s epidémiou bojovať včas a energicky a namiesto toho budeme načúvať týmto – prepáčte mi ten výraz – nedovzdelaným ľuďom (tí, ktorí považujú COVID-19 za banálne ochorenie – pozn. red.) – ktorí sú síce lekári, takže majú v niektorej oblasti odbornosť, ale určite nemali prednášky z evolučnej parazitológie a som si takmer istý, že nikto z nich nemal ani prednášky z evolučnej biológie – v Česku budú desaťtisíce mŕtvych. Z tohto patogénu si môžeme urobiť zabijaka alebo detskú chorobu, záleží len na tom, ako energicky a včasne s ním budeme bojovať.

V rozhovore pre DVTV ste povedali, že v porovnaní s vírusmi, ktoré prídu v budúcnosti, je nový koronavírus iba „chcípáček“. Hrozia nám v budúcnosti ešte vážnejšie epidémie?

Samozrejme. Väčšinu druhov na Zemi vyhubili vírusy. Raz niečo také príde, ak budeme mať to šťastie, že sa dovtedy nevyhubíme vlastnou hlúposťou. Tento vírus je „chcípáček“ z toho hľadiska, že má pomerne malú základnú reprodukčnú konštantu, z ktorej sa odvodzuje reprodukčné číslo. Jeden nakazený nakazí pomerne málo iných. Už teraz poznáme niektoré iné virózy, ktoré majú reprodukčné číslo 10-krát väčšie. Nosenie rúšok by v takom prípade nepomohlo. Výhodou nového koronavírusu je, že pomerne dobre reaguje na prijaté epidemiologické opatrenia. Sú iné typy vírusov, ktoré by sme takýmto spôsobom nezastavili. Stačilo by, ak by nový koronavírus nemal inkubačnú dobu niekoľko dní, ale týždeň či mesiac alebo rok ako AIDS, a potom by nás mohol naozaj vyhubiť. Máme šťastie, že prvú facku sme dostali od vírusu, ktorý môžeme zastaviť, ak neurobíme veľké chyby.

Českú molekulárnu biologičku Soňu Pekovú nominoval český senát na štátne vyznamenanie, hoci si ju obľúbila najmä dezinfoscéna pre jej chybné alebo neoverené tvrdenia, že nový koronavírus nie je prírodného pôvodu a unikol z čínskeho laboratória alebo o neúčinnosti vakcíny, ktorá sa podľa nej robí iba preto, „aby sa niečo robilo a ľudia neboli vydesení“. Prehrávame súboj s dezinfoscénou?

Vyjadrenia Pekovej sú nezmysly a skôr dostane Bludný balvan (anticena českých skeptikov, ktorá sa udeľuje tým, ktorí prispeli k mäteniu českej verejnosti a rozvoju „blatistého myslenia“ – pozn. red.). Bude to plným právom. Pekovej neoverené správy sú šialenosť – môžu veľmi uškodiť a môžu spôsobiť obrovské nešťastie. Zaslúžila by si niečo presne opačné ako štátne vyznamenanie. Myslím si, že ho nakoniec nedostane. Ľudia začínajú vidieť, čo sa deje. Keď v Česku vybehli počty nakazených nad tisíc, myslím si, že to s nimi dosť zamávalo. A čísla budú ďalej rásť. S tým sa vplyv týchto krikľúňov na spoločnosť bude znižovať. S dezinfoscénou sme však už vlastne prehrali, druhá vlna totiž nemusela vôbec prísť. Ak by sme sa v lete správali zodpovednejšie, to, čo tu máme teraz, nemuselo nastať. Alebo by to nastalo o mesiac neskôr, čo je veľký rozdiel, lebo sa pretekáme s časom. Potrebujeme sa vyhnúť kolapsu zdravotníctva do chvíle, kým budeme mať vakcínu, lebo potom snáď kolaps nenastane.

Na jar bolo Česko premiantom, o ktorom sa písalo v zahraničných médiách, teraz sa hovorí o prepadáku. V utorok ste zaznamenali 1163 nových prípadov infekcie, v stredu 1161. Čo sa to stalo?

Nikto verejnosti nepovedal, že v lete sa nám vírus podarilo iba zastaviť. Nepovedalo sa, že v septembri to môže byť oveľa horšie a musíme sa na to pripravovať. Národ sa utvrdzoval v tom, že všetko máme za sebou a môžeme sa radovať. Na Karlovom moste sa oslavovalo, ako sme zatočili s epidémiou. Bol to úplný nezmysel. Od začiatku sme sa mali pripravovať na to, čo vypukne po prázdninách, no nestalo sa. Boli sme bezstarostní. Zo symbolu národnej jednoty sa rúška stali symbolom ustrašenosti a dodržiavania opatrení politikov, ktorí nám niečo nakazujú. Toto je tragédia. Neviem, ako k tomu došlo, ale je divné, že k tomu došlo naraz vo viacerých európskych krajinách. Nemuselo ísť o koordinovanú akciu nejakej nepriateľskej mocnosti, ktorá týmito memami infikovala našu dezinfoscnénu, hoci vylúčiť sa to nedá. Vieme, že takéto nebezpečné memy rýchlo preskakujú hranice jednotlivých štátov. Je to veľmi nebezpečné a bude nás to stáť veľa životov. Aj ekonomické dôsledky budú zásadné. Pritom v lete stačilo hovoriť, že to, že teraz je dobre, je výsledkom skorej reakcie, no nebude to trvať navždy.

Ak by sa v krajine v auguste nosili rúška, pomohlo by to?

Áno, teraz by sme mali možno 250 infikovaných. Opatrenia, ktoré teraz zavádzame na poslednú chvíľu, ako je napríklad nosenie rúšok, sú presne tie opatrenia, ktoré mali platiť v auguste. Potom by sme sa týmto malérom vyhli. Teraz nám už tieto opatrenia príliš nepomôžu, lebo vírus sa rozšíril a panujú iné podmienky. V tejto chvíli by sme potrebovali spraviť oveľa drastickejšie opatrenia, ktoré – zase – s veľkým oneskorením urobíme až o 14 dní.

Pôjde po počte nakazených v Česku nahor aj smrtnosť?

V lete boli najúspešnejšie dobré kmene, ktoré svojho hostiteľa príliš nepoškodzovali. Teraz, keď stúpol počet nakazených, začnú prevládať zlé kmene a virulencia a smrtnosť pôjdu nahor. Keď dôjde ku kolapsu zdravotného systému – a nečudoval by som sa, ak by k tomu došlo počas decembra, možno skôr – smrtnosť vyskočí skokovo nahor, lebo chorí nedostanú adekvátnu starostlivosť.

V utorok vydal časopis Nature článok, že vedci po celom svete dosiaľ zaznamenali viac ako 12-tisíc mutácií v genómoch nového koronavírusu. Podľa Nature je vírus pomerne stabilný a dva ľubovoľné vírusy kdekoľvek na svete sa v priemere líšia len 10 RNA písmenami, pričom vírus ich má skoro 30-tisíc. Čo tieto údaje znamenajú?

Tá stabilita môže byť spôsobená tým, že v danej chvíli sa vždy šíri len niekoľko úspešných línií nového koronavírusu. V skutočnosti je línií veľa, ale väčšina z nich je v danom okamihu minoritná. To neznamená, že sa línie, ktoré sú v danom okamihu neúspešné, nenamnožia a nestanú sa majoritnými vo chvíli, keď sa zmení správanie ľudí či intenzita epidemiologických opatrení. Také línie sú schované a pripravené na to, aby sa v populácii veľmi rýchlo rozšírili. Ak si z populácie vyberieme náhodne dva koronavírusy, v priemere sa budú líšiť len málo, lebo v danej chvíi sa na seba najúspešnejšie vírusy podobajú.

V rozhovore pre DVTV ste povedali, že ľudia si z cudziny doviezli horšie varianty vírusu. Ako je to možné, ak vírus nie je taký variabilný, ako píše Nature. Ide to dokopy?

Áno, ide. Väčšina sekvenovaní sa robí v Spojených štátoch a v danom okamihu sú najúspešnejšie isté varianty, ktoré sa od seba líšia iba málo. Ale ak by sme to isté urobili v Brazílii, zistili by sme, že tam majú iné mutácie. V každej krajine sú v danej chvíli úspešné iné varianty vírusu. Vyskytujú sa aj ostatné varianty, ale sú zastúpené v menšom percente prípadov a pri sekvenovaní na nich nemusíme naraziť.

Jaroslav Flegr (1958)
Je český parazitológ a evolučný biológ. Pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v Národnom ústave duševného zdravia. Je autorom asi 170 odborných článkov a šiestich kníh, napríklad Základy evoluční biologie, Zamrzlá evoluce alebo Pozor, Toxo. Vedie výskumný projekt Pokusní králíci, na ktorom sa robí výskum v oblasti ľudskej sexuality, (morálneho) rozhodovania, vplyvu chovu mačiek na ľudské zdravie a vplyvu parazitov na ľudské správanie.

Otakar Horák

Zdroj:
https://dennikn.sk/2033509/parazitolog-flegr-kto-vravi-ze-covid-19-je-banalne-ochorenie-by-sa-mal-vratit-do-skoly/

Foto:
Soňa Peková si viac ako štátne vyznamenanie zaslúži anticenu skeptikov, myslí si Flegr. Reprofoto – DVTV