Peter a Štefan Bunganičovci. Dvaja bratia - dva osudy

29.12.2021


Toto je životný príbeh  Petra a Štefana Bunganičovcov, mojich bývalých učiteľov. Obmedzím sa len na niekoľko faktov získaných z rôznych zdrojov, ako aj na svoje osobné spomienky a úvahy.

PETER PETROVIČ BUNGANIČ
V roku 1945 bol Peter Petrovič Bunganič vymenovaný za prvého riaditeľa alebo skôr za dočasného vedúceho Štátneho ruského gymnázia v Medzilaborciach. V tej vzdialenej dobe a v nasledujúcom období 60-tych až 80-tych rokov sa mi Peter Petrovič zdal mladý, urastený muž s úzkym tajomným úsmevom a kučeravými vlasmi. Bol veľmi aktívny.

Peter Bunganič sa narodil 27. decembra 1918 v obci Šapinec, okr. Svidník. O dva roky neskôr sa rodina Bunganičovcov presťahovala do obce Zbudská Belá v okrese Medzilaborce. Ako študent ruského gymnázia v Mukačeve sa veľmi zaujímal o latinčinu, ovládal grécky jazyk a vyskúšal si písanie príbehov. V roku 1937 zmaturoval na gymnáziu. V rokoch 1939–1941 študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave so špecializáciou ruština – latinčina. V septembri 1941 nastúpil na slovenské gymnázium v ​​Michalovciach ako pomocný učiteľ ruského jazyka a latinčiny. V roku 1942 v období od 1. septembra do 1. decembra 1942 učil na ruskom gymnáziu v Prešove. Ďalší rok a pol žil bez práce. Po potlačení SNP počas pochodu v horách mu omrzli nohy a liečil sa v Hornej Lehote. 1. januára 1945 na základe falošných dokumentov odišiel Peter Bunganič do Spišskej Belej, kde sa liečil až do oslobodenia Popradu Červenou armádou. Odtiaľ sa presťahoval do Prešova a nejaký čas pracoval ako redaktor novín Hlas ľudu. 1. februára 1945 sa stal dočasným riaditeľom gymnázia v Medzilaborciach až do odchodu z mesta na konci školského roka. Neskôr bol menovaný riaditeľom strednej školy v Chuste na Zakarpatsku.

Od polovice roku 1946 začal pôsobiť ako šéfredaktor týždenníka Karpatská hviezda, neskôr Hviezda, ktorý vychádzal v ruštine a ukrajinčine v Prahe a Prešove. O rok neskôr, v rokoch 1947-1949, vyučoval ruštinu a latinčinu na Ruskej učiteľskej akadémii a Štátnom ruskom gymnáziu v Prešove. V septembri 1949 sa stal riaditeľom Štátneho ruského gymnázia vo Svidníku. V rokoch 1950-1951 vyučoval na ekonomickej škole v Prešove, navštevoval kurzy ukrajinčiny, pracoval ako redaktor novín Nové žyťťa. V rokoch 1953 až 1985 prednášal a viedol semináre z ukrajinského jazyka, dialektológie a latinčiny. Na Pedagogickej fakulte a  Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove viedol Katedru ukrajinského jazyka a literatúry, titul docent v ukrajinčine získal v roku 1960. Najväčším prínosom pre ukrajinistiku je jeho „Slovensko-ukrajinský slovník“ (1985), na ktorom pracoval viac ako pätnásť rokov. Zomrel 21. augusta 1996 na zlyhanie srdca. Pochovaný je v Prešove.

ŠTEFAN PETROVIČ BUNGANIČ
Stefan Petrovič Bunganič navždy zostal v mojej živej pamäti ako štíhly, dobre naladený mladý muž v elegantnom obleku, introvertný typ intelektuála s jemnými črtami a priamym prenikavým pohľadom, pred ktorým sa nedalo klamať. Bol nekonečne láskavý k svojim žiakom, ale zároveň prísny k sebe a ostatným. Niekedy sa stával nekompromisným, neustupčivým a tvrdým pri riešení problémov vo vtedajších ťažkých podmienkach povojnového života. A problémov bolo veľa, najmä s presunom gymnázia z Medzilaboriec ​​do Humenného, ako aj počas osemročného fungovania gymnázia v Humennom. 

Narodil sa 25. júna 1914 v Prešove. V roku 1920 sa rodina Bunganičová presťahovala do Zbudskej Belej v okrese Medzilaborce. Tu Štefan Petrovič absolvoval základnú školu, na ktorej vyučoval slávny učiteľ - hudobník Alexej Suchý. Odtiaľ bol nadaný žiak poslaný študovať na ruské gymnázium do Mukačeva, ktoré v roku 1934 ukončil maturitnou skúškou. Duch tohto gymnázia nemohol neovplyvňovať formovanie osobnosti a svetonázoru mladého gymnazistu. Po skončení gymnázia odišiel študovať na Karlovu univerzitu do Prahy, kde v roku 1938 promoval na Prírodovedeckej fakulte v odbore chémia a matematika. 

Štefan Petrovič pôsobil v rokoch 1939-1944 v Bratislave. Tu sa stretol so svojou budúcou manželkou Irinou Stomjakovou. Od januára 1945 bývali v Zbudskej Bielej. Štefan Petrovič spolu s bratom Petrom a Vasiľom Petrovičom Lattom venovali svoje sily organizačnej práci v Medzilaborciach pri príprave založenia gymnázia v meste, postihnutom skončenou vojnou. 24. február 1945 bol oficiálnym dňom založenia školy, schváleným Okresným národným výborom v Medzilaborciach. Vyučovanie sa začalo v marci. V budove bývalého notárskeho úradu, ktorá zázrakom "prežila", vyučoval Štefan Petrovič matematiku a prírodné vedy. 

Keď z učiteľského zboru vypadol Peter Bunganič, 15. júla 1945 bol Štefan Petrovič vymenovaný dočasným riaditeľom školy. Na jeho pleciach ležalo veľa starostí. Bolo potrebné nájsť kvalifikovaných pedagógov a poskytnúť im a ich žiakom na tú dobu viac-menej pohodlné bývanie a skromné ​​stravovanie, zariadiť bývalú židovskú školu v Humennom základným zariadením a zorganizovať výchovno-vzdelávací proces a napokon presun tried do „kaštieľa“ - bývalého grófskeho majetku. 

Koncom januára 1949 Štefan Petrovič zverejnil v liste adresovanom popredným predstaviteľom krajiny svoj projekt „Národnostná otázka Ukrajincov (Karpatorusov) v Československu," v ktorom okrem iného rozvíja myšlienku tzv. karpatského národa a autonómie pre neho. Podľa jeho názoru miestne obyvateľstvo na základe historických a ekonomických skúseností môže vytvoriť oddelenú vetvu východoslovanského národa s označením "karpatoruský národ". 

Realizácia tejto myšlienky sa ukázala ako ilúzia. V roku 1953, po likvidácii Štátneho ruského gymnázia v Humennom, bol Štefan Petrovič až do roku 1960 riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy s vyučovacím jazykom ukrajinským v Medzilaborciach. Potom začal učiť na ZDŠ v Radvani nad Laborcom, kde býval. Počas politického odmäku „Pražskej jari“ v roku 1968, Štefan Petrovič zorganizoval prípravný výbor na zvolanie Rusínskeho národného snemu, ktorý by zastupoval rusínsky ľud pri rokovaniach s reformným krídlo komunistickej strany. 

Po odchode do dôchodku v roku 1976 sa Štefan Petrovič venoval včelárstvu a zostavoval „Základy rusínskeho jazyka“. Po nežnej revolúcii v roku 1989 inicioval vznik Rusínskej obrody v Medzilaborciach. Od roku 1997 bol dlhodobo chorý. Zomrel 24.augusta 2004. Štefan Petrovič Bunganič je pochovaný na cintoríne v Zbudskej Bielej.

doc. PhDr. Eliáš Galajda, CSc.

Foto a text 
zdroj: 
Zbornik Pamätnica k 65. výročiu založenia Štátneho ruského gymnázia v Humennom (2010)

preklad z ruštiny: Google translate

Aktuality

Zobraziť všetky
22.01.2022

Koniec divokej výstavby, správca nechce v Poloninách zruby

Starosta sa bojí, že dostanú omrvinky. STAKČÍN, ZBOJ, ULIČ. Do Národného parku Poloniny pritečie z Plánu obnovy a odolnosti osem miliónov eur. Miestni pripravujú projekty. Ktoré budú úspešné, rozhodne výberová komisia zložená zo zástupcov …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.01.2022

SOBD 2021. Rusíni: národnosť 1 - 23 476, národnosť 2 - 39 810, materinský jazyk - 38 679

Národnosť Žilinský kraj s najvyšším podielom slovenskej národnosti Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa v otázke „Aká je vaša národnosť?“ k slovenskej národnosti prihlásilo 83,8 % obyvateľstva, čo predstavuje takme…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.01.2022

115 rokov od narodenia akademika Dionýza Ilkoviča

Dionýz Iľkovič bol vedeckým pracovníkom, ktorý si získal uznanie vo svete svojou tvorivou činnosťou v oblasti polarografie, ale aj nezabudnuteľným učiteľom viacerých generácií fyzikov a inžinierov a v neposlednom rade jedným zo zakladajúcich čle…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.01.2022

Kandráč: Ak by sme Hej, sokoly! naspievali pred desiatimi rokmi, ľudia by to neprijali

Ak by sme Hej, sokoly! naspievali pred desiatimi rokmi, ľudia by to neprijali Ľudová skupina Kandráčovci existuje už pätnásť rokov a za ten čas sa stala fenoménom slovenskej hudobnej scény. Už dávno nevypredávajú koncerty iba na východnom Slo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.01.2022

Kollárovci. Profitujú vďaka nám aj zarytí folkloristi, ktorí nás kritizujú

Rozhovor s Tomášom Kollárom, spevákom a manažérom jednej z najznámejších ľudových skupín na Slovensku. Súrodenci z obce Kolačkov pri Starej Ľubovni si ako mladí založili ľudovú kapelu a hraním na svadbách a oslavách si privyrábali na štúdium.…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.01.2022

Příběhy hrdinů: padlý obránce Podkarpatské Rusi

O pomalé agonii Československa po mnichovské dohodě a okupaci českých zemí se často uvádí, že se tak stalo „bez jediného výstřelu“. To není pravda – mezi květnem 1938 a březnem 1939 přišlo o život nejméně šest stovek vojáků československé branné…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Labirskyj frajir:
-Kiď mi našla Marča maľuvatko na gamby u taški, tak jem sja radšej pryznav, že jem ji byv nevirnyj... Što kiby sja doznala, že jem - AVON lady...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať