Práve vychádza na DVD: V OSÍDLACH VEĽMOCÍ

Práve vychádza na DVD:  V OSÍDLACH VEĽMOCÍ
31.05.2018
Zápas podkarpatských Rusínov o miesto v rodine európskych národov
 
Odtrhnutie Podkarpatska od ČSR a jeho dôsledky pre Rusínov. Nový film odkrýva neznámu časť dejín

Akú úlohu zohral pri vzniku Československa v roku 1918 okrem Čechov a Slovákov tretí štátotvorný národ – Rusíni? Čo spôsobilo, že v polovici 20. storočia sa odtrhnutím Podkarpatska od ČSR udiala najväčšia zrada na Rusínoch v našom štáte? Prečo sa dodnes tají, že scenár odtrhnutia nadiktoval sám Stalin? Tieto odhalenia ako aj neznáme, dlho zahmlievané kapitoly našich dejín odkrýva nový dokument – V osídlach veľmocí. Krok za krokom odhaľuje od roku 1918 „rusínsku stopu“ v Československu, pripojenie Podkarpatskej Rusi a najmä vyústenie mocenských hier v roku 1945. Tie vo finále priniesli Rusínom katastrofu: pohltenie Podkarpatskej Rusi Sovietskym zväzom a rozdelenie rusínskeho národa hraničnou čiarou. Film, ktorý produkovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, naplno s pomocou historických dokumentov odhaľuje a pomenúva kruté fakty. O tom, ako vodcovia veľkých národov v honbe za mocou neváhajú položiť na oltár histórie menšie národy. Film V osídlach veľmocí je určený nielen slovenskej a českej verejnosti, ale prostredníctvom škôl, médií či filmových festivalov aj oveľa širšiemu publiku.


Premiéra filmu: 13.12.2017, Bratislava

ЗДРУЖIНЯ  IНТЕЛIҐЕНЦIЇ РУСИНIВ СЛОВЕНЬСКА
уваджать
документарный філм
В ХАПАДЛАХ МIЦНЫХ СВIТА
Битва підкарпатьскых Русинів о місце в родині эвропскых народів

ZDRUŽENIE INTELIGENCIE RUSÍNOV SLOVENSKA
uvádza
dokumentárny film
V OSÍDLACH VEĽMOCÍ
Zápas podkarpatských Rusínov o miesto v rodine európskych národov


Námet
Ján Lipinský

Odborná spolupráca
Vladimír Kuštek

Kamera
Igor Sivák

Hudba
Lucia Pintérová
Miroslav Starják
Alan Bezák

Strih
Alan Bezák

Zvuk
Martin Stribrnský

Produkcia
Beáta Lipinská

Scenár
Ivan Pop

Producent
Ján Lipinský

Réžia
Igor Sivák

© ZIRS

*******

Odtrhnutie Podkarpatska od ČSR bola pre Rusínov ťažká rana. Nový dokument odkrýva neznámu časť histórie

Zrada na Podkarpatských Rusínoch v polovici 20. storočia – zabudnutý kus histórie. Aj takto by sa dal v kocke definovať nový rusínsky dokumentárny film nazvaný V osídlach veľmocí, ktorý sa po dlhých mesiacoch nakrúcania dočkal svojej premiéry v minulých dňoch v Bratislave. Za filmom stojí Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, ktoré chce prostredníctvom tejto snímky zviditeľniť úlohu Rusínov pri vzniku Československej republiky v roku 1918. Fakt, že šlo vtedy o vznik spoločného štátu troch národov, teda nielen Čechov a Slovákov, ale aj Rusínov, je dodnes málou známou kapitolou v našich dejinách. Nejeden politik či historik by dokonca preferoval ponechať ju v úplnom zabudnutí.

Dokument V osídlach veľmocí krok za krokom odhaľuje dejiny od roku 1918, pripojenie Podkarpatskej Rusi k vznikajúcemu štátu, a najmä vyústenie mocenských hier v roku 1945. Vo finále to vtedy prinieslo Rusínom katastrofu, odtrhnutie Podkarpatskej Rusi a jej pripojenie k Sovietskemu zväzu. V podstate rozdelenie rusínskeho národa hraničnou čiarou. Bolo však zrejmé, že celá akcia sa udiala v réžii Stalina. Propaganda to nazvala „znovuzjednotením“ Ukrajiny, hoci Podkarpatská Rus historicky nikdy nebola súčasťou Ukrajiny. Film, ktorý odhaľuje a pomenúva tieto fakty, môže otvoriť oči nielen domácej verejnosti, ale – prostredníctvom škôl, médií či filmových festivalov vo svete – aj oveľa širšiemu publiku.

Na nedávnej premiére filmu V osídlach veľmocí sme oslovili divákov s otázkou:
Čo vás na tomto filme najviac upútalo, čo vám priniesol?  Bolo v ňom niečo, čo by ste doteraz nevedeli?

Marián Heveši, literárny publicista, prekladateľ, priateľ Rusínov:
Mierne si otázku preinačím: Čím je pre vás tento film? A teraz už môžem trochu pateticky odpovedať: Tento film je dar. Dar by sa mal prijímať (a zväčša sa aj prijíma) s vďakou. V tomto prípade s vďakou producentovi, ktorý zrejme celú vec inicioval a – túto formuláciu používam veľmi zriedka – odviedol robotu na prahu geniality. Film vychádzajúci najmä z hodnotových východísk a svedectva profesora Ivana Popa je v tomto zmysle heuristicky neoceniteľný. Toto posúdiť viem, aj keď nie som filmoznalec. Či som o tom všetkom vedel/nevedel – všeličo som vedel a viem, veď už nie som najmladší. Pochádzam z Humenného, do školy som chodil v Prešove, mal som šťastie na ľudí, ktorí si veľa pamätali, ako doc. Štefan Doboš, básnik Ivan Macinský... Ale takáto, filmová, podoba všeličo pripomenie a plastickejšie presvetlí. A pre vás, Rusínov, sa tento film možno stane doslova živou vodou.

Ján Šanta, prokurátor:
Každý dokument s podobným obsahom týkajúci sa Rusínov má hlavne historickú hodnotu. Tá bola krásne predstavená práve na osude Podkarpatskej Rusi, pričom sa odhalili také otázky okolo tohto územia, pôvodne patriaceho Československu, ako – v čom boli dôvody odtrhnutia od ČSR, aké to malo politické pozadie a aké boli dôsledky. Mnohé z toho boli pre mňa nové skutočnosti. A v súvislosti s otázkou, či by mohli aj dnes existovať snahy utajovať tieto historické fakty, odpovedám, že nevylučujem relevantnosť aj takejto alternatívy. Je to však už veľmi dávna história. Dnešné demokratické pomery a naše členstvo v EÚ sú už, myslím si, také pevné, že to utajovanie pravdy nie je aktuálne.

Peter Šimko, IT odborník a sympatizant Rusínov:
Dokumentárny film V osídlach veľmocí, ktorý poukazuje na určité obdobie histórie Rusínov od vzniku prvej Československej republiky až po jej usporiadanie po druhej svetovej vojne, je vo všeobecnosti nepoznaným obdobím pre príslušníkov rusínskej národnosti a dovolím si povedať aj pre majoritnú väčšinu obyvateľstva. Dokument je spracovaný prehľadne, takže som sa v ňom laický divák dobre orientuje. Poukazuje na neznáme skutočnosti, ktoré vnímavému divákovi prinášajú nové pohľady na dejiny a ich bezpodmienečné súvislosti. Budeme potrebovať ešte mnoho podobných dokumentov, prípadne výstavných prezentácií, na takúto tému, kým sa budeme vedieť zorientovať v našej nedávnej histórii.

Milan Pilip, mestský poslanec, člen Okrúhleho stola Rusínov:
Je dobré, že je na svete takýto film, ktorý hovorí o historických udalostiach, o akých sa sa, žiaľ, nedočítame v žiadnej učebnici dejepisu, a nie sú celosvetovo vôbec známe. Rusíni zohrali významnú úlohu (nielen) pri vzniku ČSR, keď boli, ako sa uvádza aj vo filme, objektom medzinárodnej politiky. Film hovorí o udalostiach, keď sa kreovala prvá ČSR, vrátane jej okupácie na konci 30. rokov, no obsahuje aj množstvo informácií, ktoré značným spôsobom tieto udalosti dokresľujú. Dáva pohľad na vec z hľadiska národa, ktorý síce nemá svoj štát, ale zohral významnú úlohu v dejinách Európy a sveta a aj napriek pokusom o jeho likvidáciu vo forme odnárodňovania, ktoré trvá dodnes, je stále tu a má čo povedať.

Alena Blichová, odborníčka v oblasti prekladu:
Film bol veľmi dobre spracovaný. Páčilo sa mi, že film popisoval historickú udalosť z úplne inej perspektívy a v inom svetle než ako ju podávajú oficiálne verzie.

Vladimír Kuštek, odborník na históriu Podkarpatskej Rusi:
Film objektívne popisuje nedávnu minulosť Rusínov. Po prvej svetovej vojne sa Podkarpatská Rus stala v rokoch 1919 – 1939 súčasťou demokratickej Československej republiky. Na východnom Slovensku i na Podkarpatsku to bolo obdobie významného posilnenia národného obrodenia Rusínov, ako aj nesporného rozvoja ich vzdelanosti a kultúry. Je však tiež faktom, že k zlepšeniu sociálneho postavenia Rusínov dochádzalo len pomaly. Oceňujem najmä podrobnejšiu zmienku vo filme o aktivitách dvoch otcov-zakladateľov moderného Podkarpatska: Grigorija Žatkoviča a Antona Beskida, ktorí boli v neskoršom období vo funkcii guvernérov Podkarpatskej Rusi. Páčila sa mi tiež časť filmu o podkarpatskej maliarskej škole na čele s Jozefom Bokšajom a Vojtechom  Erdélyim. Ďakujem tímu tvorcov filmu.

Ján Chudík, právnik, bývalý vysokoškolský profesor:
Práve som videl film, ktorý vo mne vzbudil obrovské množstvo myšlienok o minulosti a o ľuďoch, ktorí si vďaka ochrane Rusínov zasluhujú veľké uznanie. Najmä preto, že Rusíni za súčasných spoločenských podmienok majú sťaženú svoju rusínsku existenciu tým, že sa zásadne mení spôsob života. Niekdajšie spoločenstvá – obce – sa vyľudňujú a Rusíni odchádzajú do iných území. Tým sa stráca ich súdržnosť aj spoločné úsilie za zachovanie svojho spoločenstva, ktoré bolo rozšírené nielen na terajšom území Slovenska alebo Československa, ale obývajú aj obrovské priestory na území Poľska, Maďarska či Ukrajiny. To všetko začína byť prekážkou, aby sa Rusíni naďalej prejavovali ako národ a aby tvorili ako národ, kým ešte majú kus územia na zemi. Lebo takéto územie je základom, vďaka ktorému môžu povedať, že tu sme doma a tu máme právo usporiadať si život podľa vlastných predstáv.

Táňa Rundesová


*******

RE:Odtrhnutie Podkarpatska od ČSR bola pre Rusínov ťažká rana... Film o dějinách Podkarpatské Rusi: V osidlech velmocí

Kdysi koloval takový smutný vtip: Potkal Vasil Ivana a ptal se ho, jak žil v uplynulých letech, co se neviděli. Ivan odpověděl: „Byl jsem v Rakousko-Uhersku, pak v Československé republice, potom v Maďarsku, později v Sovětském svazu a nakonec na Ukrajině…“ „To jste se nacestoval,“ divil se Vasil. „Ale kdepak, vždyť já celý život nevystrčil nos z Mukačeva!“

Vzpomněla jsem si na tu starou anekdotu při shlédnutí nového dokumentu o podkarpatských dějinách, neboť v několika větách vyjádřuje dějiny Podkarpatí. Totéž téma výtečně zpracovali tvůrci dokumentu V osidlech velmocí. Sotva mohli vymyslet výstižnější název pro snímek pojednávající o dramatické, v proběhu staletí často až tragické historii nevelkého území zvaného Podkarpatská Rus, Kárpátalja, Zakarpatská Ukrajina… atd., atd. Film, který měl v prosinci 2017 na Slovensku premiéru, je přesvědčivou výpovědí o tom, čím vším si prošel region pod Karpatami. Kdo měl o něj zájem, kdo o něj usiloval a posléze ovládl, jaké zvraty prožil. A hlavně – jak se žilo lidem, kteří jej obývali.

Autoři věnovali tento svůj významný projekt nadcházejícímu stému výročí vzniku Československé republiky – státu, který měl v letech 1919–1938 nespornou zásluhu na povznesení své tehdejší nejvýchodnější části. Uznávají to i současné generace Rusínů; např. předseda Národní rady Rusínů na Podkarpatí MUDr. J. Župan prohlásil: „Byla to asi nejšťastnější etapa v historii Rusínů. Československo bylo demokratickým a průmyslově vyspělým státem, Podkarpatská Rus k nemu patřila 19 let. A Rusínům nabídl mnoho možností...“

Snímek, k němuž vytvořil námět Ján Lipinský a scénář historik prof. Ivan Pop, vznikl v produkci Sdružení inteligence Rusínů Slovenska. Režie i kamery se ujal Igor Sivák. Dokument se zaměřuje na 20. století, neboť právě v tomto období se na Podkarpatí – a samozřejmě zejména ve světě – staly významné události, jež určily osud mnoha zemí Evropy a rozhodly o životě národů a milionú lidí.

Tvůrci pojímají světové dějiny z hlediska Podkarpatské Rusi, sledují, jak ji zasáhly. Archivní záběry i komentáře profesora Ivana Popa provázejí diváky klíčovými momenty. Představují bídu podkarpatského lidu a nelehké rozhodnutí mnohých uniknout nouzi emigrací do Ameriky. Připomínají bitvy první světové války odehrávající se hlavně v roce 1915 na podkarpatském území - výmluvné záběry křížů na hrobech jsou silnější než slova. Sledují poválečná politická jednání, kdy, jak říká prof. Pop, „rusínský kraj se po prvé stal předmětem jednání světové diplomacie“.

Film se dále věnuje spojení Podkarpatí s nově vzniklou Československou republikou, létům rozmachu, kdy čs. stát řešil naléhavé ekonomické, politické, finanční i vzdělaností problémy. Jenže necelých dvacet let bylo málo... Přišel Mnichov, „operetní“ pokus ukrajinských nacionalistů o nastolení „Karpatské Ukrajiny“, pak Maďaři a druhá válka; odchod mnoha mladých Rusínů na východ v naději, že budou bojovat proti nacistům. Ale v SSSR je čekal gulag. A po válce nedobrovolné „předání“ Podkarpatské Rusi Stalinovi, aniž se k někdo poctivě zeptal místních lidí, co vlastně chtějí.

Dokument sleduje a zároveň ostře komentuje cesty historie Podkarpatska. Přináší unikátní archivní záběry (např. z bojů první světové války, z „chustské republiky“, z politických jednání atd.) a zároveň i objevná fakta, která většina diváků asi nezná. Týká se to např. úlohy Heliodora Píky při záchraně Rusínů ze sibiřských lágrů, či objevů prof. Popa v moskevských archivech o předem pečlivě připravené loupeži podkarpatského regionu. Vedle faktů a věcně zajímavých a podnětných záběrů nabízí film i krásu. Pohledy na půvab krajiny, na hory, poloniny, na vesnice a městská osídlení, na svérázný mísní kolorit. Je to záslužný snímek, důstojný příspěvek k výročí republiky.

Dík Rusínům na Slovensku, že na ně pamatují!

AGÁTA PILÁTOVÁ, Praha
Naspäť na aktuality