Predseda Mosta-Híd Sólymos: Na vytvorení novej strany sa musíme dohodnúť čo najrýchlejšie

08.10.2020


Rozdielne názory na politiku Viktora Orbána nemôžu byť prekážkou spolupráce maďarských strán na Slovensku, hovorí predseda Mosta-Híd László Sólymos.

László Sólymos nahradil Bélu Bugára v pozícii predsedu strany Most-Híd po najväčšej doterajšej volebnej porážke a vypadnutí z parlamentu. Sólymos presadzoval spojenie maďarských strán už pred voľbami, a keď sa to nepodarilo, vzdal sa straníckych funkcií.

Teraz vedie rokovania s SMK a Spolupatričnosťou o vytvorení jednotnej formácie. V rozhovore sme sa ho pýtali, ako bude nová strana vyzerať, čo si myslí o podozreniach okolo environmentálneho fondu a v akom stave je maďarská komunita na Slovensku.

Most-Híd už dlhšie stagnuje pod dvomi percentami. Ešte stále ste neoľutovali spojenectvo so Smerom a SNS vo vláde?

Strana dosiahla v posledných voľbách veľmi zlý výsledok, to vnímame všetci. Teraz skúsime stranu reštartnúť. Zvolili sme nové celoštátne vedenie, sú v ňom noví ľudia. Teraz chodím po regiónoch a konajú sa okresné konferencie, na ktorých sa volia nové okresné vedenia. Chceme stranu zastabilizovať a pokračovať ďalej.

A nevnímajú teda ľudia ešte stále ako biľag vašu účasť vo vláde so Smerom a SNS?

Určite malo na nás vplyv, že sme boli v tej vláde a vytvorila sa taká nálada v spoločnosti, ktorá zmietla nielen našu stranu, ale aj ostatné koaličné strany. Teraz sa snažíme o to, aby sme sa z toho pozviechali a spojili sa s ďalšími stranami, s ktorými máme spoločné ciele. A hlavne, aby sme sa vrátili do parlamentu, pretože som presvedčený, že Maďari žijúci na Slovensku a naše regióny so všetkými ľuďmi, bez ohľadu na ich národnosť, potrebujú stranu, ktorá sa bude za ich záujmy biť.

Súčasný minister životného prostredia Ján Budaj podal trestné oznámenie pre niektoré praktiky na environmentálnom fonde. Vypočúvala vás už v tejto veci polícia?

Nie a konkrétny problém vlastne ani nepoznám. Keď príde nový minister, tak samozrejme robí audity, a kde vidí problém, to nejakým spôsobom rieši. Teraz si však myslím, že tu sa to robí teatrálne, skôr sa zakrývajú iné veci. Napríklad to, že na envirofonde už niekoľko mesiacov nie je riaditeľ a fond stagnuje. Rovnako je to na Slovenskej agentúre životného prostredia, ktorá šesť mesiacov nefunguje. Nefunguje ani Štátna ochrana prírody, lebo nemá riaditeľa.

Podľa ministerstva boli niektorí starostovia nabádaní k tomu, aby podávali nepravdivé údaje k žiadostiam.

Keď to tak bolo, treba to vyšetriť. Neviem o tom, že by sa takéto veci diali.

Ďalšia vec je, že niekoľko dní po voľbách boli rozdávané dotácie z environmentálneho fondu a starostovia za Most-Híd dostali viac ako tretinu celej sumy.

To bolo veľmi účelové tvrdenie pána ministra a je z toho vidno, že je to skôr divadlo. Hovoril o projektoch na kanalizáciu a na tie projekty bola vypísaná špeciálna výzva na vodohospodársky chránené oblasti. Vlani sa stalo prvýkrát, že sme to urobili, ale teraz už to bude možné robiť každý rok. Počas môjho pôsobenia vypracovalo ministerstvo akčný plán na dobudovanie kanalizácie na Slovensku a zmenili sme zákon o emisiách, kde sme tridsať percent príjmov z emisií pridelili environmentálnemu fondu presne na takéto účely. To znamená, že sme konečne zvýšili a zastabilizovali peniaze pre environmentálny fond. Tým pádom môžu plánovať na päť alebo desať rokov dopredu. Keď ide na Žitný ostrov veľký obnos peňazí, keďže tam máme najväčšiu zásobáreň vody, tak samozrejme pomer týchto obcí vyskočí. Stačí, ak sú tam dve-tri obce, ktoré majú väčšie projekty na dobudovanie kanalizácie. Druhá vec je, koľko starostov podalo žiadosti.

Koľko? 

Vyberáme z tých, ktorí projekt podali. Nebolo tam však toľko starostov za Most-Híd, ako to tvrdí ministerstvo. Ale tu nejde o starostov, tie peniaze idú pre ľudí. Vodu pod Žitným ostrovom budú piť všetci, dokonca aj v Bratislave, kde má Most 0,06 percenta voličov. Nevytvárajme zbytočne problémy tam, kde nie sú.

Transparency International už v roku 2018 kritizoval, že z environmentálneho fondu rozdávate dotácie hlavne starostom vlastnej strany.

Treba sa pozrieť na to, aké bolo percentuálne rozloženie podaných žiadostí, pretože z toho vychádza aj výsledok. Vláda mala vo svojom programe rozvoj najmenej rozvinutých okresov. V rámci hodnotenia projektov mali najmenej rozvinuté okresy prednosť, pretože dlh štátu voči týmto okresom je značný. Skúsili sme to dobehnúť. Mali sme každý mesiac výjazdové rokovanie vlády v najmenej rozvinutých okresoch. Kde sme nemali operačný program, aj tam sme urobili špeciálne výzvy na odpadové hospodárstvo. Ide pritom o okresy, napríklad Rimavská Sobota, Rožňava a okresy na východe a severovýchode, kde sme jedna z dominujúcich strán v pomere starostov.

Bude však dlhodobo dobré aj pre samotné regióny, keď budú vlády uprednostňovať svojich starostov?

Nejde o starostov, ale o regióny. Toľko prostriedkov z environmentálneho fondu do najmenej rozvinutých regiónov nikdy nešlo ako počas uplynulých štyroch rokov. To je fakt. To si môže každý pozrieť. Okres Rimavská Sobota dostal za obdobia jednofarebnej vlády Smeru dokopy 500-tisíc eur. Za našej vlády päť miliónov. Ide tiež o jeden z najmenej rozvinutých okresov. Sú tam obce, ktoré predtým nedostali od štátu ani euro na projekty ako zatepľovanie škôlok a škôl, na kanalizáciu a podobne. Bez toho tie malé obce fungovať nemôžu. Dúfam, že táto vláda v tom bude pokračovať.

Vy ste mali pred voľbami incident, keď ste sa zaplietli do bitky v bratislavskom Starom Meste. Je už to uzavreté?

Áno, bolo to uzavreté ako priestupok. Dostal som peňažnú pokutu, asi tridsať eur. Z môjho pohľadu je dôležité, že aj z kamerových záznamov bolo vidno, že to nebolo tak, ako to bolo najprv medializované. Nesprával som sa agresívne. Bola to chyba, ja som si vyvodil zodpovednosť a takto som to v sebe uzavrel.

Medzi maďarskými stranami prebiehajú rokovania o zjednotení. Bude nová strana s účasťou Mosta-Híd etnickou stranou?

Nová strana bude mať úspech vtedy, ak tie strany, ktoré ju zakladajú, sa budú navzájom vážiť a akceptovať. Už by sme sa nemali starať o seba a o vzťahy medzi nami, ale mali by sme ponúknuť víziu a čo najlepší program pre čo najširší okruh ľudí. Maďari samozrejme potrebujú silné politické zastúpenie v parlamente. Potrebujú to aj ostatné menšiny, s ktorými máme spoločné záujmy. Potrebujú to aj ľudia, s ktorými žijeme v regiónoch. Ide často o najmenej rozvinuté okresy. Po šiestich mesiacoch od nastúpenia tejto vlády už vidíme, že sa dostali na vedľajšiu koľaj a sú z toho znechutení. Aby sme ich nestratili, musíme sa dohodnúť v čo najkratšom čase a nesmieme naťahovať čas.

Most-Híd vznikol z myšlienky maďarsko-slovenského zmierenia, túto otázku považujete už za vyriešenú?

Nie. Stačí si spomenúť na futbalový zápas medzi Maďarskom a Slovenskom ešte spred pandémie. Stačilo veľmi málo, jedna zástava a oheň už bol na streche. To je ako s demokraciou, musíme sa o to starať každý deň. Oproti obdobiu, keď naša strana pred desiatimi rokmi vznikala, však v spolunažívaní nastal obrovský posun. Táto strana to napriek tomu chce riešiť ďalej a práve preto si myslím, že nová strana bude fungovať vtedy, ak sa budeme rešpektovať. My počítame so všetkými, ktorí v tých regiónoch žijú, bez ohľadu na to, či majú slovenskú, maďarskú alebo inú národnosť. Máme spoločné ciele. Keď sme pripravovali zákon o fonde na podporu kultúry národnostných menšín, potrebovali sme pomoc aj ostatných menšín, aby to mohlo vzniknúť.

Vo vedení už nemáte výrazné slovenské osobnosti.

Máme tam Rusínov. V štruktúrach strany máme samozrejme aj Slovákov. V Žiline, Martine, na severovýchode. Fungujeme tak ako doteraz.

Ako vnímajú vaši členovia, že sa chcete spojiť s SMK a Spolupatričnosťou?

Aj oni vedia, že to je cesta, po ktorej môžeme ísť ďalej. Chcú to, čo chcem aj ja: aby sme brali so sebou naše pôvodné myšlienky a hodnoty a aby sa objavili aj v novej strane. Môžeme byť súčasťou novej strany, ak to bude akceptované.

Prieskumy ukazujú, že z troch maďarských strán je najsilnejšia SMK. Nestratí sa Most-Híd v novej formácii?

Rokujeme práve o štruktúre budúcej strany. Bude mať platformy a bude tam aj naša platforma, ktorá bude pokračovať v politike Mosta-Híd. Chceme vytvoriť taký mechanizmus, pomocou ktorého budeme vedieť osloviť ľudí, ktorým sú naše hodnoty blízke.

Máte ambíciu stať sa predsedom novej strany?

To je ešte ďaleko, o tom nerozmýšľam. Dôležité je, že človek, ktorý povedie túto stranu, musí byť predsedom všetkých. Musí pospájať Maďarov – aj Maďari sú rôzni, tvoria pestrú spoločnosť. Bude musieť pospájať aj tých, ktorí žijú s nami spolu v regiónoch, jednotlivé národnosti. Musí byť akceptovateľný aj pre slovenskú politickú scénu. Nechceme byť izolovaní.

Počul som aj také špekulácie, že by ste sa mohli rozhodnúť pre model spolupredsedov.

Nechcem o tom špekulovať, ale nemyslím si, že by to mohlo fungovať efektívne. Rokovania sú ešte pred nami a nechcem predbiehať.

Už ste mali konflikt, keď ste verejne podporili protestujúcich proti zásahu maďarskej vlády do vedenia Univerzity divadelných a filmových umení v Budapešti. Predseda SMK Krisztián Forró vás hneď vyzval, aby ste maďarskú vnútornú politiku radšej neriešili. Ja vaša spolupráca za takýchto podmienok vôbec reálna?

Musím zopakovať, že nová strana môže vzniknúť, ak sa budeme akceptovať. Nemáme na všetko rovnaký názor, ale veľmi veľa vecí máme spoločných a na tie sa máme sústrediť. Na druhej strane, sú veci, ktoré sú pre nás dôležité. Základné demokratické princípy, naše členstvo v Európskej únii a NATO a právny štát. Keď cítime, že tieto hodnoty sú ohrozené, ozveme sa.

Máte rovnakú predstavu o právnom štáte s SMK?

Neviem, teraz o tom rokujeme. Pre nás je to dôležité a budeme to presadzovať.

A bude medzi vami fungovať chémia?

Ja si myslím, že je úprimná snaha, aby to tak bolo. Prečítal som si napríklad rozhovor s pánom Forróm v Denníku N a mal som z toho pocit, že aj oni hľadajú, čo nás spája, a nie to, čo nás rozdeľuje.

Nebude vás rozdeľovať otázka prístupu k maďarskej vláde? Most-Híd dlhodobo nemá dobré vzťahy s Fideszom, kým SMK je ich strategickým partnerom.

To, že máme odlišné názory na dianie v zahraničí, nemôže byť dôvod na to, aby sme my tu na Slovensku nevedeli spolupracovať.

Čo si myslíte o dotáciách, ktoré chodia pre tunajšie inštitúcie z Maďarska a doteraz ich kontrolovala SMK?

Neviem, ako chodia tie peniaze. Je legitímne, že Maďarsko podporuje zahraničných Maďarov, robí to aj Slovenská republika. Dôležité je, aby to bolo transparentné. My sme vytvorili na Slovensku Fond na podporu kultúry národnostných menšín, ktorý je úplne transparentný, a menšiny v ňom rozhodujú autonómne. Všetko by malo fungovať takto.

Čo urobíte, ak Fidesz a SMK budú trvať na tom, aby to pokračovalo tak, ako to bolo doteraz?

Naozaj o tom nemám informácie. Budeme rokovať o tom, aby to bolo transparentné.

Ako si to môžeme predstaviť v praxi? Ak bude ďalšia kauza napríklad v Maďarsku, ktorá bude súvisieť s právnym štátom a v spojenej strane na to budú odlišné názory, nerozbije to nakoniec stranu?

Rozdielne názory na niektoré kroky maďarskej vlády nemôžu byť prekážkou našej spolupráce.

Vaše vzťahy s SMK boli dlohodobo najhoršie na regionálnej úrovni, kde pôsobia občas aj radikálni členovia SMK…

Aj teraz je to tak.

Budete vedieť aj tam spolupracovať?

Budeme musieť. Teraz sa tvorí program. Musíme sa už zaoberať potrebami ľudí a musíme nastaviť mantinely, aby bolo jasné, čo je už neakceptovateľné. Pre mňa je poučenie zo štvorročného vládnutia, že politika je síce o kompromisoch, ale sú veci, ktorých sa už nemôžeme dopúšťať.

 Kde budú tieto hranice v tomto prípade?

Nevedeli by sme spolupracovať s extrémistami. Nevieme si predstaviť, že by sme začali spochybnovať euroatlantickú orientáciu Slovenska.

Mali ste odlišný názor aj na migráciu, ktorú SMK veľmi výrazne odmietala.

Musíme nájsť kompromisy. Vo všetkých stranách sú veci, o ktorých neexistuje zhoda v rámci strany.

Nebolo by pre Most-Híd jednoduchšie hľadať partnerov medzi slovenskými stranami, ktoré sú mu ideologicky bližšie?

Chodím stále medzi našich členov a voličov a vidím, že očakávanie voči nám je, aby sme sa zmierili s SMK a vytvorili spoluprácu. Samozrejme komunikujeme so stranami a s politikmi, ktorí sú nám hodnotovo blízki, ale na slovenskej politickej scéne sa ešte podľa mňa budú sily preskupovať. Aj keď vytvoríme spoločnú stranu, budeme potrebovať partnerov.

S ktorými slovenskými stranami by ste spolupracovali?

Uvidíme, ako sa to vyvinie. Verím, že keď vznikne naša strana, budeme takí silní, že budeme dôležitou súčasťou politickej scény. Čo jednoznačne vylučujem, to sú extrémisti.

Premiér Igor Matovič sa ospravedlnil menšinám za historické krivdy a usporiadal priateľské stretnutie k výročiu Trianonu, na ktoré pozval aj vás. Aký máte názor na tieto jeho gestá?

Netrvalo dlho, iba šesť mesiacov a už vidíme, že to, čo táto vláda tvrdila o svojej menšinovej politike, nie je pravda. Najprv zrušili menšinový odbor na ministerstve kultúry, lebo chceli niekoho vyhodiť. To je vážny krok proti menšinám. Regióny, voči ktorým má štát najväčšie dlhy, vláda ďalej stláča dole napríklad v súvislosti s výstavbou infraštruktúry. Hovoria, že tam nie sú autá. Takto ani nebudú, keď štát bude k týmto regiónom takto pristupovať. Nejde len o to, že nezvládajú COVID a premiér dáva chaotické vyhlásenia a sú nekompetentní, česť výnimkám. Okrem toho nezvládajú ani riadenie. Nevieme, kam pôjdu peniaze, ktoré by sme mali dostať v rámci fondu obnovy. Správajú sa arogantne. Takto by sa štát nemal riadiť a vláda by sa mala aspoň snažiť o vyrovnanie regionálnych rozdielov. K doterajšej činnosti vlády som veľmi skeptický a som z nej znechutený.

V akom stave sa podľa vás nachádza maďarská komunita na Slovensku? Ako sa vyvíja jej vzťah k demokratickým hodnotám?

Maďari na Slovensku si vždy ctili demokratické hodnoty. Aj ja som sa narodil do stavu, že som príslušník národnostnej menšiny, a prežil som takto celý svoj život, čo mi niekedy dali aj pocítiť, preto vnímam citlivo krivdu a neprávo. A to nielen na Slovensku, ale aj inde vo svete. Pre nás Maďarov sú demokratické princípy dôležité na to, aby sme boli akceptovaní väčšinou. Väčšina má vždy možnosť prijať veci, ktoré sú proti našim právam. Budem preto rád, ak pre menšiny, nielen pre Maďarov, ale napríklad aj pre Rómov vytvoríme touto novou stranou alternatívu, ktorú vedia podporiť.

Čo považujú Maďari na Slovensku podľa vás za svoj najväčší problém?

Všeobecne sú pre nás dôležité tie isté veci, ako pre každého občana v krajine. Chceme žiť v pokoji, chceme mať prácu a sociálne zabezpečenie. Chceme žiť moderne a voľne, nová generácia chce mať otvorený svet. Máme pritom samozrejme aj špecifické potreby. Aby sme sa mohli rozprávať v našom rodnom jazyku tam, kde žijeme, v čo najväčšej možnej miere, v obchodoch, na úradoch a tak ďalej. Aby bolo akceptované, že robíme túto spoločnosť pestrejšou.

Čo si myslíte o vplyve vlády Viktora Orbána na Maďarov na Slovensku?

Určite má na nich vplyv. Maďari na Slovensku sú rôzni, niektorí to vnímajú pozitívne, iní neutrálne alebo negatívne. Pre mňa je dôležité, aby sme našu budúcnosť budovali tu a aby sme riešili spolu to, čo nás trápi.

V niektorých veciach to má menšina zložitejšie, napríklad kontrolné mechanizmy nie vždy fungujú tak ako u väčšiny. Maďarské médiá na Slovensku sú väčšinou pod vplyvom oligarchov alebo politikov a tu nie je výnimka ani Most-Híd. Je verejným tajomstvom, že portál Bumm.sk je pod vplyvom vašej strany, jeho šéfredaktor dokonca kandidoval za vašu stranu vo viacerých voľbách. Tieto procesy pomáhajú menšine, aby mohla fungovať demokraticky?

Sú médiá, ktoré sú bližšie tomu, čo reprezentuje SMK, a iné sú bližšie k myšlienkam, ktoré reprezentujeme my. Aj o denníku Új Szó sa hovorilo, že je mosťácky, pričom to nie je pravda, to viete veľmi dobre. Ak niekto má na svet podobný názor ako niektorá politická strana, ešte neznamená, že je pod „joystickovým“ vedením. Keď štátna moc zasahuje do médií, to je už iné kafé. Štátna moc by nemala kriviť tento priestor. Práve preto som veľmi kritický aj k tým novinám, ktoré ide vydávať Igor Matovič. To je priamy zásah a zneužívanie verejných zdrojov na propagáciu premiéra a vlády, namiesto toho, aby za tie milióny kupoval napríklad testy na koronavírus. Všade na svete sú však médiá, ktoré majú svoje hodnotové vybavenie, na základe ktorého pracujú.

V prípade portálu Bumm je podľa vás teda v poriadku, že sa úplne otvorene klonia k vašej strane?

Tomuto portálu sú blízke naše myšlienky, ale nie je to stranícke médium a neovplyvňujeme ich obsah.

ZOLTÁN SZALAY

Zdroj:
https://dennikn.sk/2063444/predseda-mosta-hid-solymos-na-vytvoreni-novej-strany-sa-musime-dohodnut-co-najrychlejsie/?ref=mpm

Foto N – Vladimír Šimíček

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Vasyľu a čy pravda, že Paraska rozbyla tvij novyj mercedes?
-Pravda...!
-A ji sja nyč ne stalo?
-Ňi, bo sja zamkla v kupelňi...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať