Prestížny časopis Lancet o COVID-19: To najhoršie svet možno ešte len čaká

Keďže sme nezažili plné nemocnice a nemali sme tisíce obetí, pred ochorením COVID-19 nemáme rešpekt, myslí si slovenská epidemiologička.

V sobotu 11. júla vydal prestížny lekársky časopis Lancet editoriál s príznačným názvom: COVID-19: to najhoršie nás možno len čaká.

Lancet patrí medzi vedeckú špičku. S impakt faktorom 60 sa za NEJM radí na druhé miesto najcitovanejších lekárskych časopisov sveta.

Novým koronavírusom sa za pol roka nakazilo viac ako 13 miliónov ľudí, z toho takmer 600-tisíc ochoreniu COVID-19 podľahlo.

Kritika Trumpa
Podľa Lancetu však môže byť „pandémia len na svojom počiatku“. Magazín upozorňuje, že od 25. júna sme každý deň zaznamenali minimálne 160-tisíc nových prípadov nákazy.

V nedeľu padol rekord, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila, že na celom svete pribudlo vyše 230-tisíc nových prípadov. Doterajší rekord – 228-tisíc infikovaných – platil iba dva dni.

Lancet upozorňuje, že Spojené štáty, Brazília aj India zaznamenali viac ako 100-tisíc nových prípadov medzi 26. júnom a 3. júlom. „Lenže pandémia zúri aj v Rusku a infekcia sa šíri od centrálnej Ázie na Blízky východ a Indický polostrov.“

Problémy má aj subsaharská Afrika.

Lancet sa nevyhol kritike amerického prezidenta Donalda Trumpa. „Hoci prezident Trump 4. júla tvrdil, že ‚99 percent prípadov je neškodných‘ a že ‚prijal úspešnú stratégiu‘, Spojené štáty majú celosvetovo najviac nových prípadov, 4. júla 53 213. Celkovo majú 128 481 úmrtí (k 13. júlu majú 138 056 úmrtí – pozn. red.), takmer štvrtinu všetkých úmrtí celosvetovo.“

Florida v Spojených štátoch zaznamenala v nedeľu dosiaľ najvyšší nárast nakazených za jeden deň spomedzi štátov USA. Hlási vyše 15-tisíc nových prípadov, čím prekonala maximá Kalifornie z minulého týždňa (11 700) a New Yorku z 15. apríla (11 600).

Chudobní sa prepadajú do ešte väčšej chudoby
Zdravotné a ekonomické vyhliadky celého regiónu Strednej Ázie označil Lancet za „neradostné“.

Rekordné prírastky hlási Irán, Pakistan aj Saudská Arábia. Chudobní sa prepadajú do ešte väčšej chudoby, píše Lancet a dodáva, že „v Iraku zápasia s nedostatkom pľúcnych ventilátorov a Jemen čelí katastrofe COVID-19 v nestabilnej konfliktnej zóne“.

Nové prípady pribúdajú aj v Indii. Lancet pripomína, že v krajine majú na 10-tisíc obyvateľov menej ako osem lekárov.

Celosvetovo druhý najväčší počet úmrtí má Brazília (viac ako 72-tisíc), no vysoký počet nakazených a mŕtvych majú aj ďalšie krajiny Latinskej Ameriky. Mexiko má cez 35-tisíc obetí.

Lancet ukončuje článok myšlienkou, že „pre väčšinu sveta môže to najhoršie ešte len prísť“.

Možno očakávať zhoršenie
V podobnom duchu sa pre Denník N vyjadril matematik Richard Kollár, keď povedal, že „na globálnej úrovni môžeme očakávať zhoršenie pandémie“. Podľa neho je však situácia vo svete veľmi rôznorodá a jednotlivé krajiny a regióny sa nachádzajú v odlišnej fáze pandémie. „Kedysi Európa udávala globálny trend, no teraz nie sme jeho súčasťou,“ dodal Kollár.

Vedec pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a venuje sa matematickému modelovaniu biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickej analýze.

Podľa Kollára sa situácia zhorší v rozvojových krajinách s nižšími hygienickými štandardmi.

Hrozí podľa matematika, že v Európe začnú opäť rapídne pribúdať noví pacienti s COVID-19? „Také riziko tu je,“ povedal Kollár, no dodal, že predpovedať budúci vývoj je takmer nemožné a prirovnal ho k „vareniu z vody“. „Faktory, ktoré Európe pomohli zvládnuť pandémiu, celkom presne nepoznáme.“

Aj epidemiologička Alexandra Bražinová súhlasí s časopisom Lancet, že to najhoršie svet možno ešte len čaká. „Z globálneho hľadiska sme na vzostupe krivky prvej vlny ochorenia. Nové prípady rapídne pribúdajú – netuším dokedy ani to, v a akej miere, ale rozhodne budú pribúdať výrazne,“ vraví Bražinová, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

„Čím viac prípadov, tým viac ťažkých priebehov a úmrtí,“ povedala Bražinová a dodala, že zdravotnú starostlivosť v nemocnici vyžaduje asi 15 percent nakazených. Umiera zhruba päť percent chorých.

A čo Slovensko?
Hrozí, že – slovami Lancetu – „to najhoršie“ čaká aj Slovensko?

„Úplne jednoznačne,“ odpovedá epidemiologička. „Denné prírastky máme podobné ako v apríli, keď sme mali zavedené všetky opatrenia, teraz nemáme skoro žiadne. Ak nezasiahneme, hrozí, že vírus sa začne v populácii šíriť voľne. Potom ho budeme zastavovať iba veľmi ťažko.“

Podľa vedkyne z UK treba zaviesť kontrolu všetkých ľudí, ktorí prichádzajú zo zahraničia, či nemajú COVID-19. „Treba sa vyhýbať aj masovým podujatiam. Vo vnútorných priestoroch, ako sú obchody či firmy, treba dodržiavať dezinfekciu rúk, odstupy a nosenie rúšok,“ radí Bražinová.

Podľa matematika Kollára je najdôležitejšie, aby opatrenia zodpovedali aktuálnej epidemiologickej situácii. Za neadekvátne označil, keď sa prikázalo, aby sa rúška nosili aj pri behu v lese. „Uvoľňovať a sprísňovať opatrenia treba podľa potreby,“ dodáva vedec. „Problémy treba riešiť lokálne, kde vznikajú,“ hovorí matematik, no dodáva, že ak sa situácia výrazne zhorší, oblasť zasiahnutá prísnejšími opatreniami sa môže rozšíriť aj na celé Slovensko.

Neadekvátne opatrenia spolu s nevhodnou komunikáciou, keď sa „vláda k obyvateľom správala ako k deťom“, že „keď nedodržíte toto, opatrenia sprísnime“ a „keď budete nezodpovední, pokazíme si to“, mohli podľa Kollára unaviť ľudí, takže na nové opatrenia – ak prídu – môžu zareagovať rozpačito.

Disciplína sa mohla vyčerpať
Bražinová si myslí, že „disciplína ľudí ochotných dodržiavať nové opatrenia sa už mohla vyčerpať“.

„Mali sme priaznivý vývoj, takže z ľudí opadol strach a úzkosť. Nadýchli sa a chcú zase normálne žiť. Podľa mňa sú už unavení a nevedia si predstaviť, že by sa opatrenia vrátili,“ dodala vedkyňa.

Ak prídu nové opatrenia na boj s COVID-19, podľa Bražinovej o nich môžu ľudia pochybovať aj preto, lebo u nás na ochorenie nezomierali tisíce ako v iných krajinách. „Väčšina povie, že nepoznajú jediný pozitívny prípad. Videli to nanajvýš v médiách, len ako niečo vzdialené. Aj preto sa šíria bludy, že COVID-19 je výmysel. Strašne ma to rozčuľuje. Osobne som poznala dvoch ľudí, ktorí ochoreniu v zahraničí podľahli. Boli to mladí ľudia v produktívnom veku. Keďže sme nezažili plné nemocnice a nemali sme tisíce obetí, nemáme pred ochorením rešpekt.“

Vírus mi zničil život
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že 80 percent ochorení má „mierny alebo asymptomatický priebeh“ a že pacienti sa z ochorenia dostanú v priemere za dva týždne.

WHO tak budí falošný dojem, akoby existovali len dve možnosti – pacienti s ľahkým priebehom, alebo tí na JIS-ke. V rozpore s tým pribúda čoraz viac pacientov, ktorí sú v akejsi „sivej zóne“. Hoci neskončili v nemocnici, niekoľko mesiacov mali vážne zdravotné problémy. Ich príbehy priniesol magazín Atlantic.

„Vírus mi zničil život,“ hovorí pre Atlantic Vonny Leclercová, jedna z takých pacientok. „Aj čítanie knihy bola výzva a vyčerpalo ma. Malé radosti, ktoré si počas lockdownu iní užívali, ako je jóga či pečenie chleba, boli pre mňa absolútne nepredstaviteľné,“ dodala Leclercová.

„Nič podobné som nikdy nezažil,“ povedal o COVID-19 odborník na infekčné choroby Paul Garner, ktorý predtým prekonal maláriu či horúčku dengue.

Dostupné z: DOI: https://doi.org/10.1016/S0140-6736(20)31517-8

Otakar Horák

Zdroj:
https://dennikn.sk/1966175/to-najhorsie-svet-mozno-este-len-caka-pise-prestizny-casopis-lancet-o-covid-19

Foto:
V sobotu 11. júla sa prezident Trump po prvý raz od začiatku pandémie objavil na verejnosti s rúškom.
Autor – TASR/AP