ROZHOVOR. Čekan: Päť dôvodov, prečo sa Slováci nechcú očkovať

22.09.2021


To sme proste my

Zaočkovanosť ovplyvňuje aj kríza autorít.

Biochemik Pavol Čekan je v jednom kole. Desaťtisíc PCR rýchlotestov, vyvinutých v laboratóriách jeho spoločnosti, venoval Moldavsku, zúčastnil sa stretnutia s pápežom Františkom u prezidentky Zuzany Čaputovej a predtým si zaspieval v rodnom Prešove so skupinou IMT Smile, v ktorej kedysi dávno pôsobil. Vedca Čekana oceňujú odborníci, či už ide o nomináciu na biznis cenu Indexu alebo ocenenie od Slovenskej chemickej spoločnosti. Zároveň však čelí kritike na sociálnych sieťach zo strany odporcov očkovania. Ako uviedol v rozhovore pre Korzár, nízka zaočkovanosť nám v najbližších týždňoch a mesiacoch môže opäť preplniť nemocnice a spôsobiť vážne problémy. Otvorene pomenoval aj príčiny tohto stavu.

Počas vlaňajšej návštevy Vatikánu ste darovali vaše RT-PCR testy pre utečencov, ktorých Vatikán prichýlil. Po necelom roku ste sa znovu stretli s pápežom Františkom. Čo ste si z tohto stretnutia odniesli?

- V prvom rade som bol šťastný a je to pre mňa obrovská česť, že som bol pozvaný a mohol som patriť medzi tých hostí, ktorí boli v prezidentskej záhrade. Išlo o významných ľudí z kultúry, športu, sociálnej sféry a vôbec z verejného života. Zasiahol ma príhovor pápeža Františka, ktorý jasne hovoril o tom, že máme byť na čo hrdí. Môžeme byť hrdí na našu krajinu, je to krásna krajina v srdci Európy, ktorá má históriu, tradície, kultúru a je plná dobrých ľudí. Môžeme byť sebavedomí a hrdí jeden na druhého.

Práve to sebavedomie by nám malo dodať energiu a trpezlivosť, pokoru a všetko, čo je potrebné pri zvládaní ťažkých situácií, akou je pandémia. Aj v príhovore pani prezidentky odznelo, že naša spoločnosť potrebuje hľadať kompromisy a zmier. Pápež František k tomu pridal, že máme na to, nemáme sa čoho obávať. Nemusíme myslieť len na chlieb a soľ, ale aby sme sa s tým chlebom delili aj s druhými, máme na to. Sme naozaj dobrá spoločnosť a môžeme byť na seba právom hrdí.

Ako vnímate súčasnú epidemiologickú situáciu? Čo nás čaká? V lete sa pravidlá uvoľnili a vy máte informácie, čo by mohlo byť.

- Dôležitá informácia je, že delta je už takmer stopercentne prevalentná. To znamená, že všetci pozitívni, ktorých zachytíme, majú delta variant. Vieme, že je infekčnejšia ako predchádzajúce varianty. Ďalej vieme, že pri delte máte dvakrát vyššie riziko, že sa dostanete aj do nemocnice. Potvrdzujú to nielen štúdie zo zahraničia, ale je to viditeľné, počet hospitalizovaných rastie rýchlejšie ako minulý rok. Za chvíľu sa pravdepodobne dostaneme do exponenciálneho rastu a čakajú nás ťažké týždne až mesiace. Ťažko predvídať, aké to bude, ale určite to nebude nič ľahké.

V čom sú najväčšie riziká?

- Problém máme v tom, že v rizikových skupinách 50 a viac rokov je takmer osemstotisíc nezaočkovaných. To je obrovský problém. Títo ľudia sa budú musieť popasovať s deltou. A tým, že je infekčnejšia, tak sa predpokladá, že sa s ňou stretneme takmer všetci. Buď ako imúnni, čiže zaočkovaní, alebo tí, ktorí prekonali covid, alebo neimúnni. Takí, čo sa nestretli s vírusom. Títo budú mať sakramentsky veľký problém. Opakujem, ťažko je predvídať, ale osobne to nevidím až tak optimisticky.

Čiže na čo sa môžeme pripraviť?

- Obávam sa, ale berte to ako môj súkromný názor, že znovu budú zaplnené nemocnice. Malá zmena oproti druhej vlne bude tá, že sa to bude líšiť v regiónoch. Obávam sa, že práve v regiónoch s nižšou zaočkovanosťou, v ktorých sa navyše s vírusom do veľkej miery nestretli, to bude horšie.

Prečo je podľa vás taká nechuť k očkovaniu zo strany veľkej skupiny ľudí na Slovensku?

- Tých problémov je niekoľko. Jeden z nich je, že očkovanie sa stalo politickou témou. Máme tu politikov, hlavne opozičných, ktorí vyslovene broja proti očkovaniu. Aj keď to robia sofistikovane, že akoby oni neboli antivaxeri, ale bojujú za slobodu v očkovaní. Ľudí tak odrádzajú.

Druhý problém je ten, že sociálne siete v dnešnej dobe zohrali veľmi negatívnu úlohu a šírilo sa cez ne veľmi veľa hoaxov, dezinformácií a poloprávd o vakcínach.

Tretí dôvod je ten, že ťažko sa o vakcínach, priebehu ich vývoja, o ich dôležitosti a efektívnosti či štatistike vedľajších účinkov podávajú verejnosti informácie. Tým, že na Slovensku máme problém s krízou autorít a vedci a odborníci nie sú tak akceptovaní ako epidemiológovia, virológovia či biochemici v Nemecku, Škandinávii a inde, tak to samozrejme tiež ovplyvňuje zaočkovanosť.

To asi nie je všetko.

- Ďalší z dôvodov je, že očkovacia kampaň nebola ani dobre cielená, ani dostatočne poučná. Neodpovedala na množstvo odborných otázok, ktoré ľudia mali. Robilo sa to v malých formátoch, na sociálnych sieťach, ale mnohé odpovede a odborné rady sa rozplynuli v tom množstve informácií, ktoré ľudia museli spracovať. No a po piate, a to je možno najdôležitejšie je, že sme tú pandémiu nemanažovali najlepšie zo všetkých štátov Európy.

Dôvera spoločnosti je na mrazivom bode. Preto máme aj problém, že keď vládni predstavitelia vyzývajú na očkovanie, ľudia to môžu vnímať ako jednostranné. Môžu to brať, že to hovorí tá vláda, ktorej nedôverujú. Ak dáte dokopy tých všetkých päť dôvodov, tak vám z toho vyjde terajší stav. Nad 12 rokov máme zaočkovaných 50 a pol percenta populácie. To sme proste my.

Vy osobne často komunikujete s ľuďmi na sociálnych sieťach. Nezaťažuje vás to?

- Veľmi ma to zaťažuje, ale bral som to za svoju úlohu vedca, odborníka. Považujem za dôležité, že ak sa ľudia slušne pýtajú a hľadajú odpovede na otázky, tak považujem za svoju povinnosť im odpovedať. Respektíve som to bral tak, že dôvera vo vedu sa vždy zakladá na dlhodobom procese kvalitného vzdelávania. My, vedci, sme jeho súčasťou. Preto som dal možnosť ľuďom, aby sa pýtali. Snažil som sa korektne každému odpovedať, pokiaľ mi sily stačili. Nie všetkých som potešil odpoveďou a tých, ktorí mi prišli len vulgárne nadávať, som sa snažil ignorovať.

Na rozdiel od časti laickej verejnosti, tá odborná vás oceňuje. Slovenská chemická spoločnosť vám udelila zlatú medailu za prínos v chemickom výskume a jeho aplikácie pre celospoločenský prospech. Ako vnímate toto ocenenie?

- Je to obrovská pocta a česť. Slovenská chemická spoločnosť je jedna z najväčších vedeckých spoločností. Som rád, že toto ocenenie dávajú vedci, ktorí niečo vo svojom výskume dokázali. To hovorí za všetko. Cítim to ako veľké zadosťučinenie. Som poctený a zároveň je to aj zodpovednosť pokračovať ďalej vo svojej práci.

Ako pokračuje váš výskum? Či už čo sa týka výskumu rakoviny alebo infekčných chorôb. Na čom aktuálne robíte?

- V rámci infekčných chorôb sa stále venujeme covidu. Ešte pracujeme na jednom teste, ktorý by mohol zrýchliť testovanie, ale v podstate čo sa týka PCR testov, už máme rutinnú výrobu. RT-PCR testy idú do sveta a snažíme sa aj mobilne testovať LAMB-testami. Nedávno sme testovali hokejistov na olympijskej kvalifikácii. Teraz to budú majstrovstvá sveta kajakárov a kanoistov v Čuňove.

To je jedna časť naše práce. Tie testy môžu byť používané aj na detekciu bunkovej imunity, alebo iných infekčných chorôb. Takže ideme posilniť tím, aby sme v budúcnosti mohli tieto skúsenosti využiť aj pri iných chorobách.

Čo sa týka výskumu rakoviny, tak sme počas leta investovali takmer milión eur do úplne novej infraštruktúry. Naberáme ľudí. Od októbra chceme reštartovať validáciu našej diagnostickej metódy pre rakovinu prsníka. Čiže sa vraciame k tomuto výskumu.

V Prešove ste vystúpili na Mini Dobrom festivale s vašou niekdajšou kapelou IMT Smile. Zaregistrovali sme aj negatívne komentáre na facebooku, ale videli sme priamu reakciu ľudí, ktorá bola úžasná a prajná. Ako vám osobne bolo na tom koncerte?

- Pre mňa to bol obrovský zážitok a veľká vďaka Ivanovi Táslerovi, že ma presvedčil ísť na to pódium s ním. Neskutočne som si to užil, ďakujem všetkým ľuďom, ktorí tam boli, za atmosféru, ktorú si zapamätám do konca života. Za vrelé prijatie, ktoré ma veľmi potešilo. Čo sa týka kritických poznámok, toto je krásna ukážka toho, že facebook nie je realita života. V realite je to niekedy úplne naopak. Aj v tomto prípade silne vnímam podporu ľudí a práve tie kladné reakcie, ktorých je nespočetne viac.

Od určitého momentu som ten negativizmus, vulgarizmy, nadávky prestal vnímať. Sociálne siete sú priestorom aj pre ľudí, ktorí sú nešťastní, život ich bije a mne je ich ľúto. V tomto priestore sa môžu vybiť, vybúriť. Takto sme to prijali, ale nie je to v poriadku. Nemalo by to tak byť. Rozumiem tomu, Ivan tiež, že toto nie je skutočnosť, tá sa odohráva v reálnom živote. Takže si nemyslím, že by nás ovplyvnili nejaké dve - tri kritické poznámky na našu adresu.

Čo ste spolu riešili v zákulisí?

- Môžem ľuďom povedať, že veľmi málo sme sa s Ivanom bavili o pandémii. Bavili sme sa o živote, o muzike, o našom krásnom kamarátskom vzťahu. O mojej rodine, o jeho plánoch. Na pandémiu sme v tom čase nepomysleli. Ďakujem Ivanovi a IMT Smile, že som mohol trochu vypnúť. Stretol som mnoho Prešovčanov, kamarátov a spoločne sme si to užili. To je ten život, zábava, tie chvíle, prečo tú muziku robiť, stretávať sa a žiť ten život.

MICHAL FRANK

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22743313/vedec-cekan-hrozia-nam-preplnene-nemocnice-za-nizku-zaockovanost-moze-aj-kriza-autorit.html#storm_gallery_113969

Foto:
Pavol Čekan počas preberania štátneho vyznamenania Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti vedy, najmä v oblasti vývoja a výroby testov na vírus SARS-CoV-2. (Zdroj: TASR/Jaroslav Novák)

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ: Vovk to pes, što perebih ku partizanom...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať