Rozhovor. Ruská pravoslávna cirkev sa zrodila v Kyjeve

Predseda Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov Moskovského patriarchátu poskytol dôležitý rozhovor.

Volokolamský metropolita Hilarión, predseda Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov Moskovského patriarchátu, v januári 2019 poskytol rozhovor ruskej anglickojazyčnej televíznej stanici RT.

Akú podporu môže Moskovský patriarchát poskytnúť Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi?

Za Ukrajinskú pravoslávnu cirkev, za Ukrajinu, za ukrajinský ľud sa predovšetkým modlíme. Na každej liturgii prednášame úpenlivé prosby a modlitby, aby Pán pomohol našim ukrajinským bratom a sestrám prežiť tento ťažký čas prenasledovaní zo strany politickej moci Ukrajiny.

Úmyselne používam slovo „prenasledovanie“, lebo to, čo sa deje na Ukrajine, je zjavným zasahovaním štátu do vnútorných záležitostí cirkví. Práve štát inicioval proces udelenia autokefálie dvom schizmatickým skupinám, ktoré sa spojili s cieľom získať od Konštantínopolského patriarchátu zodpovedajúci dokument. Práve ukrajinská moc nástojí na tom, aby Ukrajinská pravoslávna cirkev zmenila svoj názov. Avšak podľa medzinárodných noriem si názov má vyberať samotná cirkev, nejde o vec štátu. Napriek tomu sa práve toto na Ukrajine deje.           

Okrem toho vidíme, že mnohí predstavitelia ukrajinskej moci hľadajú spôsoby, ako odovzdať nehnuteľnosti, ktoré využíva kánonická cirkev, nedávno vytvorenej cirkevnej organizácii. Konkrétne ide o dva veľké monastiere, o Kyjevsko-pečerskú lavru a Počajevskú lavru. V každom z týchto monastierov žije niekoľko stoviek mníchov. Na pozemku Kyjevsko-pečerskej lavry sa navyše nachádza Kyjevská duchovná akadémia. Je nepredstaviteľné, čo bude s týmito mníchmi a so študentmi akadémie, ak budú predmetné objekty odovzdané novej cirkevnej organizácii, ktorej súčasťou je iba zopár mníchov. Je nepochopiteľné, kto bude žiť v týchto monastieroch a aký osud čaká mníchov, ak ich vyženú z ich príbytkov. Veľmi dúfame, že k tomu nedôjde, že každý človek, ako to pán Porošenko neraz vyhlásil, bude mať slobodu vybrať si, do ktorého chrámu chodiť, a k násilným zabratiam monastierov a chrámov sa nepristúpi.

Niektoré pravoslávne cirkvi, napríklad Poľská, Srbská a Antiochijská, už vyjadrili svoje stanovisko a protestovali proti akciám Konštantínopolského patriarchátu na Ukrajine. Keďže zodpovedáte za vonkajšie vzťahy Ruskej pravoslávnej cirkvi, nemohli by ste nám objasniť pozície ďalších pravoslávnych cirkví?

K dnešnému dňu nepodporila Konštantínopolský patriarchát v jeho akciách na Ukrajine ani jedna z pravoslávnych cirkví. Ani počas prípravy, ani počas udelenia „autokefálie“ mu nebola preukázaná nijaká podpora. A nakoľko mi je známe, novej cirkevnej organizácii nebol zaslaný ani jeden pozdravný list, hoci konštantínopolský patriarcha nástojí na tom, aby ju ostatné pravoslávne cirkvi uznali ako novovytvorenú autokefálnu cirkev.

Uvidíme, ako sa budú veci vyvíjať. Nie je ľahké predpovedať reakciu cirkví na list s prosbou o uznanie novej cirkevnej organizácie, ktorý dostanú od konštantínopolského patriarchu. Predsa však, ako som povedal, k dnešnému dňu akcie Konštantínopola podporu nedostali. Tri pravoslávne cirkvi oficiálne vyjadrili svoju nespokojnosť, nesúhlas a znepokojenie v súvislosti s tým, aké kroky podniká Konštantínopolský patriarchát. Každá z týchto cirkví sformulovala svoje stanovisko vlastným spôsobom. Mimoriadne silné výrazy použil Srbský patriarchát a srbskí biskupi, ktorí otvorene vyjadrili svoj nesúhlas s akciami Konštantínopola. Pevné stanovisko zaujal aj patriarcha Antiochijskej cirkvi a metropolita Poľskej cirkvi.

Ruská pravoslávna cirkev zrušila s Konštantínopolským patriarchátom takmer všetky zväzky. Aké by mali byť podmienky obnovenia vzťahov medzi Moskovským a Konštantínopolským patriarchátom?

Musím pripomenúť, že Moskovský patriarchát neprerušuje spoločenstvo s Konštantínopolským patriarchátom prvý raz. Čosi podobné sa už stalo v polovici 15. storočia, keď konštantínopolský patriarcha podpísal úniu s Rímom. Vtedy si biskupi v Moskve zvolili metropolitu bez súhlasu Konštantínopola – nie preto, že nechceli dostať jeho súhlas, ale preto, lebo v tom čase nebol v Konštantínopole pravoslávny patriarcha. Bol tam uniatský patriarcha, a Ruská cirkev úniu neprijala. Samozrejme, neskôr aj ďalší patriarchovia vyjadrili nesúhlas s akciami Konštantínopolského patriarchátu a on sa vrátil do lona pravoslávia. Boli však roky, keď sa Konštantínopolský patriarchát kvôli svojej únii s Rímom nachádzal mimo spoločenstva s ostatnými cirkvami vrátane Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá v tom čase podliehala Konštantínopolu.

Mnohí sa pýtajú, ako budeme schopní žiť mimo spoločenstva s Konštantínopolom. Musím pripomenúť, že už takmer desať storočí žijeme mimo spoločenstva s Rímom, hoci z jeho pohľadu cirkvou v plnom zmysle slova môže byť iba tá, ktorá sa nachádza v eucharistickom spoločenstve s ním. Rímskokatolícka cirkev uznáva naše tajomstvá (sviatosti), naše kňazstvo, hoci v jej oficiálnych dokumentoch sa hovorí, že nemáme jeden z najdôležitejších znakov, ktorými sa vyznačuje cirkev, totiž spoločenstvo s Rímom. A teraz pri svojich pápežských ašpiráciách rovnakú rétoriku používa Konštantínopolský patriarchát, keď vyhlasuje, že pravoslávnou cirkvou je tá, ktorá sa nachádza v spoločenstve s Konštantínopolom. Čo však bude, ak sa samotný konštantínopolský patriarcha stane schizmatikom alebo heretikom, ak bude konať proti vôli ostatných pravoslávnych cirkví?

Ocitli sme sa v situácii, keď nemôžeme zostať v eucharistickom spoločenstve s Konštantínopolom. Nikto nevie, ako dlho to bude trvať – možno desať storočí, ako vo vzťahoch s Rímskokatolíckou cirkvou, možno bude toto obdobie kratšie. Všetko bude závisieť od Konštantínopola. Čo sa stalo, to sa stalo. Teraz je neľahké si predstaviť, že Konštantínopol zaradí spiatočku, preto je rovnako neľahké si predstaviť, že my obnovíme spoločenstvo s ním.

Keď teraz hovoríme o Konštantínopole, hovoríme, žiaľ, aj o novej náboženskej organizácii na Ukrajine. V septembri sme vraveli, že je ešte priskoro porovnávať situáciu na Ukrajine s nacistickou okupáciou východnej Európy, keď boli všetci Židia povinní nosiť žltú Dávidovu hviezdu. Prešlo niekoľko mesiacov a počúvame stále viac a viac vyhrážok na adresu predstaviteľov Moskovského patriarchátu. Dá sa povedať, že porovnanie, ktoré ste uviedli v septembri, sa stalo aktuálnejším?

Toto porovnanie sa naozaj stalo aktuálnejším, lebo ukrajinský štát nástojí na tom, aby si Ukrajinská pravoslávna cirkev dala iný názov, v ktorom by figurovalo aj Rusko ako „krajina – agresor“, aby sme použili ich vyjadrenie. Ukrajinská pravoslávna cirkev nie je ruská cirkev. Spája veriacich, ktorí sa narodili na Ukrajine a sú občanmi Ukrajiny, nie občanmi alebo agentmi Ruska. Jediné spojivo, ktoré jestvuje medzi Ukrajinskou cirkvou a Moskovským patriarchátom je spomínanie patriarchu pri bohoslužbách. Iného spojiva niet. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu je samosprávna cirkev, čo znamená, že ani v administratívnom, ani vo finančnom, ani v nijakom inom ohľade nezávisí od Moskvy. Jestvujú len duchovné zväzky, ktoré sú dejinným dedičstvom a pomáhajú nám byť jednou cirkvou a cítiť sa tak.

Ruská pravoslávna cirkev sa zrodila v Kyjeve, nie v Moskve alebo Sankt Peterburgu. Kyjev je náš krstný kúpeľ. Rešpektujeme politické hranice, ale súčasne očakávame od politických vodcov rešpekt k vedomiu veriacich v Rusku, na Ukrajine, v Bielorusku, v Moldavsku a v ostatných krajinách, kde je prítomný Moskovský patriarchát.          

V poslednom období často počúvame od predstaviteľov Konštantínopolského patriarchátu, že uznáva Moskovský patriarchát v hraniciach, ktoré jestvovali na konci 16. storočia, keď východní patriarchovia prijali moskovského patriarchu ako piateho medzi seba. Predstavitelia Konštantínopola vyhlasujú, že to, čo sa udialo potom, bola nezákonná expanzia Ruskej pravoslávnej cirkvi. Je veľmi zvláštne počúvať takúto argumentáciu, lebo predpokladá, že misijné námahy Ruskej pravoslávnej cirkvi na územiach, ktoré sa postupne stávali súčasťou Ruskej ríše, boli čosi nezákonné. Predpokladá, že Ruská pravoslávna cirkev mala zostať v hraniciach moskovských kniežatstiev, že na všetkých nových územiach, pripojených k Ruskej ríši, cirkev nemala konať misijnú činnosť. Takúto argumentáciu nemôžeme prijať. Považujeme ju za hlúpu a sme presvedčení, že Konštantínopolský patriarchát sa vo svojich úsudkoch hlboko mýli.

Všetky pravoslávne cirkvi majú rovnaký status, ale Konštantínopol bol vždy prvý medzi rovnými. V predchádzajúcich rozhovoroch ste vraveli, že už to tak nie je. Má teraz niekto iný toto postavenie? Niekto ďalší sa stane prvý medzi rovnými?

Podľa diptychu, ktorý teraz používame, prvým je alexandrijský patriarcha. Zopakujem, že alexandrijský patriarcha nezaujal prvé miesto de facto prvýkrát. Tretí všeobecný snem odsúdil heretika Nestoria, konštantínopolského patriarchu, a práve alexandrijský patriarcha Cyril zohral kľúčovú úlohu pri jeho odsúdení, keď presvedčil biskupov, ktorí prišli na snem zo všetkých končín sveta, že náuka, ktorú Nestorios hlása, je heretická.

Takže teraz zaujíma v našom diptychu prvé miesto alexandrijský patriarcha. Avšak prvé miesto v pravoslávnom diptychu nie je to isté, čo prvenstvo pápeža v Katolíckej cirkvi, ktorá predstavuje jedinú štruktúru a rímskeho pápeža považuje za hlavu cirkvi. Podľa pravoslávnej ekleziológie hlavou cirkvi je Ježiš Kristus.

Z administratívneho hľadiska pravoslávna cirkev predstavuje konfederáciu (ak použijeme jazyk občianskeho spoločenstva a porovnanie s politickou štruktúrou) nezávislých cirkví, ktoré nie sú podriadené jedna druhej, hoci podľa protokolu každá z nich zaujíma určité miesto. Pripomína to zoznam štátov, ktoré sú členmi Organizácie spojených národov: krajiny sa uvádzajú v určitom poriadku, ale to neznamená, že jedna je druhej podriadená. Podobne pravoslávny svet nikdy nepoznal podriadenosť jednej cirkvi druhej.

Teraz však chce Konštantínopolský patriarchát vytvoriť systém podriadenosti a nová náboženská organizácia na Ukrajine je „autokefálna cirkev“ vytvorená v súlade s túžbami Konštantínopolského patriarchátu. V skutočnosti nie je nezávislá, lebo v tomose, ktorý dostala, sa uvádza mnoho podmienok, za ktorých dostáva „autokefalitu“. Podľa jednej z nich musí uznávať konštantínopolského patriarchu za svoju hlavu. Podľa ďalšej ktorýkoľvek biskup alebo posvätný služobník, aj kňaz alebo diakon, takzvanej Cirkvi Ukrajiny, sa môže odvolať ku konštantínopolskému patriarchovi, ak v niečom nesúhlasí so svojím cirkevným vedením, a konštantínopolský patriarcha vynesie v takýchto záležitostiach rozhodnutie. Táto „cirkev“ je tiež pozbavená práva zriaďovať farnosti v diaspóre. V praxi to znamená, že početní Ukrajinci, ktorí žijú v Taliansku, Španielsku, Portugalsku a v ďalších európskych krajinách, ako aj v Spojených štátoch amerických, budú navštevovať farnosti Ruskej pravoslávnej cirkvi, ako to robili doposiaľ. Keby aj chceli ísť do ukrajinskej farnosti, nová náboženská organizácia im takúto možnosť neposkytuje.

Na Ukrajine vznikla nová náboženská organizácia. Akú má podľa vášho názoru budúcnosť? Bude jestvovať dlhodobo alebo krátkodobo? Môžeme teraz niečo predpovedať?

Nemyslím si, že by som mal predpovedať budúci chod udalostí. Ja iba hlboko ľutujem, že Konštantínopolský patriarchát zaujal takúto pozíciu. Podľa mňa je očividné, že ide o pomstu za to, že Ruská pravoslávna cirkev sa nezúčastnila na Krétskom sneme, ktorý zvolal Konštantínopolský patriarchát. Prijali sme také rozhodnutie, lebo niekoľko ďalších cirkví odmietlo svoju účasť.

Konštantínopolský patriarchát z nejakých dôvodov predpokladá, že Ruská pravoslávna cirkev naviedla Antiochijskú, Bulharskú a Gruzínsku cirkev, aby neprišli na snem. V skutočnosti bolo všetko naopak: uvedené cirkvi sa rozhodli odmietnuť účasť a až potom, keď to vyhlásili, sa naša cirkev rozhodla nezúčastniť sa na Krétskom sneme. Napriek tomu, ako som povedal, konštantínopolského patriarchu presvedčili, že Ruská pravoslávna cirkev intrigovala proti Konštantínopolu. A to, čo sa teraz deje, je pomsta. Čo Konštantínopol zasial, to aj bude žať.

Ako ste kedysi povedali, patriarcha Bartolomej sa usiluje rozdeliť Ruskú pravoslávnu cirkev. Myslíte si, že ho k tomu vedie túžba po pomste?         

Hovorím to ja a hovoria to mnohí ľudia pravoslávnych cirkví, ktoré som navštívil. Dokonca aj mnohí predstavitelia mi hovorili, že patriarcha Bartolomej sa cíti byť hlboko urazený Ruskou pravoslávnou cirkvou a predpokladá, že ona zorganizovala sprisahanie. On sám mi približne pred rokom povedal, že podľa jeho názoru Ruská pravoslávna cirkev vyprovokovala neúčasť iných cirkví na Krétskom sneme. Nedokázal som ho presvedčiť o opaku.

Akoby boli jeho oči a uši zatvorené?         

Áno. A nevenuje pozornosť mnohým hlasom a mnohým varovaniam, ktoré vychádzajú od iných miestnych pravoslávnych cirkví. Vieme, že niekoľko cirkví otvorene vyjadrilo nesúhlas s jeho akciami a že pri osobných rozhovoroch mu predstavitelia niektorých cirkví radili nejsť touto cestou. Žiaľ, ani patriarchu Cyrila, ktorý ho navštívil 31. augusta, ani iných predstaviteľov nepočúval.

Je zrejmé, že kvôli nedávnym udalostiam autorita Konštantínopolského patriarchátu klesla. Aké dôsledky to bude mať pre ostatný pravoslávny svet?           

Rozdelenie, ktoré jestvovalo na Ukrajine, jestvuje teraz v celom pravoslávnom svete. Uvidíme, aká bude reakcia pravoslávnych cirkví na vytvorenie novej cirkevnej organizácie. Ja dúfam, že ju neuznajú. Ak však niektoré cirkvi túto novú organizáciu uznajú, rozdelenie sa pravdepodobne ešte prehĺbi. Veľmi dúfame, že k tomu nedôjde, že pravoslávne cirkvi, ako aj predtým, budú jedna s druhou solidárne.

Z anglického a ruského jazyka preložil o. Marcel Gajdoš

Marcel Gajdoš
Gréckokatolícky kňaz a predseda Liturgickej komisie Košickej eparchie. Venuje sa najmä prekladaniu bohoslužobných textov zo staroslovenského a gréckeho jazyka. Je ženatý a má šesť detí.

Zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/40444/ruska-pravoslavna-cirkev-sa-zrodila-v-kyjeve

Foto:
Počajevská lavra