Rumunská pravoslávna cirkev oslavuje jubileum svojej autokefálie

16.06.2020


Formálnemu uznaniu samostatnosti predchádzal v 19. storočí konflikt s Ekumenickým konštantínopolským patriarchátom.

Rumunská pravoslávna cirkev oslavuje v tomto roku 135. výročie udelenia autokefálie. Tomuto formálnemu uznaniu jej samostatnosti predchádzal v 19. storočí konflikt s Ekumenickým patriarchátom.

Pravoslávne eparchie v „Regate“ (v prvom rumunskom štáte, ktorý vznikol v roku 1859 z únie kniežactiev Valašsko a Moldavsko) podliehali Ekumenickému konštantínopolskému patriarchátu (aj valašské a moldavské kniežatá, ktoré boli závislé od Osmanskej ríše, dlhé obdobie pochádzali z „fanariotských“ aristokratických rodín, ktoré boli úzko spojené s Ekumenickým patriarchátom).

V roku 1878 rumunský štát získal nezávislosť a v roku 1881 bol povýšený na kráľovstvo. Dvadsiateho tretieho novembra 1882 Svätá Synoda pravoslávnej cirkvi v Rumunsku jednomyseľne schválila „synodálny akt“, v ktorom historickými i teologickými argumentmi žiadala priznanie autokefálie cirkvi v Rumunskom kráľovstve.

Ako začiatkom tohto roka zdôraznil súčasný rumunský patriarcha Daniel (Ciobotea), tento „synodálny akt“ úplne zmenil vzťahy medzi pravoslávnou cirkvou v Rumunsku a Ekumenickým patriarchátom.     

Povýšenie na patriarchát
Ekumenický patriarcha Joachim IV., ktorý prejavil otvorenosť voči úsiliam cirkevných a politických hodnostárov z Rumunska, nakoniec poslal 25. apríla 1885 do Bukurešti „tomos“ o uznaní autokefálie Rumunskej pravoslávnej cirkvi. Tento „tomos“ – ako povedal súčasný rumunský patriarcha Daniel – výslovne vyzdvihol rovnocennosť autokefálie Rumunskej pravoslávnej cirkvi s „kánonickou autoritou“ ostatných sesterských pravoslávnych cirkví.

A tak si Rumunská pravoslávna cirkev sama posviaca posvätný olej na vysluhovanie sviatosti myropomazania; ostatne tak urobila na Veľký štvrtok v minulom roku, bolo to 22. raz od priznania autokefálie v roku 1885.

Po prvej svetovej vojne boli k Rumunskej pravoslávnej cirkvi pripojené pravoslávne eparchie nových častí Rumunska, ktoré boli dovtedy pod uhorskou, rakúskou či ruskou nadvládou. Pred 95 rokmi – v roku 1925 – bola Rumunská pravoslávna cirkev povýšená na patriarchát.

Prvým patriarchom sa stal Miron (Cristea), ktorý od 11. februára 1938 počas „kráľovskej diktatúry“ Karola II. úradoval aj ako premiér až do svojej smrti 6. marca 1939.   

Rumunská pravoslávna cirkev sa považuje sa „apoštolskú“, pretože apoštol Andrej Prvopovolaný mal v 1. storočí kázať evanjelium aj v dnešnej Dobrudži medzi dolným tokom Dunaja a Čiernym morom.

Druhá najpočetnejšia autokefálna pravoslávna cirkev
Rumunská pravoslávna cirkev je s približne 22 miliónmi členov (85 percent rumunského obyvateľstva) druhou najpočetnejšou autokefálnou pravoslávnou cirkvou po Pravoslávnom patriarcháte Moskvy a celej Rusi.

Rumunský patriarcha je arcibiskupom Bukurešti, metropolitom Munténie a Dobrudže, locum tenens kapadóckej Cézarey. Spolu s patriarchom Rumunskú pravoslávnu cirkev dnes spravuje osem metropolitov, päť arcibiskupov, 24 eparchiálnych biskupov a vyše tucet pomocných biskupov.  

Pravoslávna cirkev v Rumunsku sa delí na 28 eparchií so 14 537 kňazmi a diakonmi, ktorí slávia bohoslužby v 15 717 chrámoch. V diaspóre existuje 13 rumunských pravoslávnych eparchií s 513 kňazmi a diakonmi. V Rumunsku pôsobí okolo 500 monastierov, v ktorých žije 2810 mníchov a 4795 mníšok.

Okrem toho rumunskí pravoslávni majú 15 teologických fakúlt (počas komunizmu smeli existovať len dve) s vyše 12 000 študentkami a študentmi. Od pádu komunizmu bolo v Rumunsku postavených 2000 nových chrámov.

Rumunská pravoslávna cirkev je členkou Konferencie európskych cirkví a už od roku 1961 aj Svetovej rady cirkví, pričom jej výkonným sekretárom je v tomto období rumunský pravoslávny kňaz Ioan Sauca.

Ján Krupa

Zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/56259/rumunska-pravoslavna-cirkev-oslavuje-jubileum-svojej-autokefalie

Aktuality

Zobraziť všetky
31.07.2020

PRED 100 ROKMI... (VII) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

Môže Vás tiež zaujímať:   MÚZEUM V KNIHÁCH Československý svet v Karpatoch     https://www.rusyn.sk/ceskoslovensky-svet-v-karpatech-ceskoslovensky-svet-v-karpatoch-cechoslovackyj-svit-v-karpatach/ Československý svet v Karpatoch 2   http…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
31.07.2020

Uchádzame sa o Vašu priazeň. 2% z Vašich daní pre aktívnych Rusínov

V roku 2019 sme aj vďaka Vašej podpore: - zaznamenali ďalšie životné príbehy Rusínov v rámci projektu ORAL HISTORY, - zorganizovali  Stretnutia pri... s premiérou vlastného dokumentárneho  filmu V osídlach veľmocí    (tento nás dokument odv…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2020

Sto rokov od Trianonu / Zmierenie musí vzísť zdola

Hovorí Diána Marosz, Maďarka, ktorej učarovala slovenčina. Diána Marosz je rodáčka z maďarského mesta Kecskemét. Vyrastala v Budapešti a ako dospievajúce dievča si vzala do hlavy, že sa naučí po slovensky. Vyštudovala slovenský a poľský jazyk…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.07.2020

SAMOSTATNOSŤ POD NEMECKÝM NÁTLAKOM 

Viaceré udalosti a obdobia z dejín Slovenska v 20. storočí, kedy sa tu uskutočnilo okolo desať zásadnejších štátoprávnych, respektíve politických zmien a prevratov, predstavujú dôležité hraničné medzníky celkového vývoja slovenskej spoločnosti. …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2020

Novým predsedom Slovákov žijúcich v zahraničí sa stal Milan Ján Pilip

V minulosti Pilip pracoval v komisiách v dotačnom programe Kultúra národnostných menšín. Bratislava (TASR) – Novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa stal Milan Ján Pilip. Vláda ho schválila v stredu na rokovaní. V min…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.07.2020

Milan Šášik: Mám pocit, že nás niekto zaháňa do kúta

S vladykom Milanom Šášikom sme sa stretli začiatkom leta 2018 v Už­horode. Rozhovormi sme strávili dva dni, už len jeho životný príbeh by vystačil na samostatnú knihu. Okrem neho sme ešte stihli prebrať situáciu gréckokatolíkov v Zakarpatskej ob…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


- Vasyľu, možeš mi požyčity hrošy (piňazi)?
- Možu, ale až kiď sja vernu z Afryky...
- Ty ideš do Afryky?
- Ňi a any ne planuju ity...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať