Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Veľká Poľana 2.časť)
Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky - murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety. V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.
I. Cerkvi a kostoly
Veľká Poľana (2. časť) - V dôsledku vojnových udalosti prvej svetovej vojny poškodenú murovanú cerkvu sv. Michala archanjela obyvatelia Veľkej Poľany neobnovili. Rozhodli sa postaviť si novú, väčšiu murovanú cerkvu sv. Michala archanjela. S jej výstavbou začali v roku 1926 na pozemku Chauturov pri žandárskej stanici v strede obce. Dokončená bola vraku 1930, okrem vnútrajška, ktorý bol dokončený v rokoch 1932-33. Na jej výstavbu prispel štát sumou 30 tisíc korún a takú istú sumu peňazí nazbierali rodáci z Veľkej Poľany žijúci v Amerike. Do cerkvi sa dokonca vrátil z Cisnej jeden zvon, ktorý maďarské vojska zhabali v čase prvej svetovej vojny zo starej murovanej cerkvi. Po prechode fronty druhej svetovej vojny v roku 1944 bola i táto cerkva silno poškodená. Zasiahnutá bola strecha, ktorá sa následne prevalila do vnútra cerkvi.
Po zákaze gréckokatolíckej viery v roku 1950 Veľká Poľana ako jediná rusínska obec neprešla na pravoslávie. V roku 1958 boli dokonca Ľudovým súdom v Snine odsúdení Zuzana Pitlaničová, Mária Minčičová a Michal Sopkanič pre násilne marenie výkonu pravoslávnych bohoslužieb v obci. Z dôvodu neprijatia pravoslávia nebolo úradmi dovolené opraviť poškodenú cerkvu. S jej obnovou sa začalo až po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a po príchode nového farára Mirona Podhajeckého. V priebehu roku 1969 bola nadmurovaná veža, postavená nová strecha, urobená nová fasáda a rekonštruovaný interiér cerkvi. Odhadom boli urobené práce za tri milióny korún z darov miestnych obyvateľov i obyvateľov okolitých obcí, predovšetkým zo Smolníka a Ruského. Tunajšieho farára, ktorý sa pričinil o jej opravu však postihol trest - vyhostenie z vtedajšieho okresu Humenné. Dôvodom bolo vykonávanie bohoslužieb na miestach, ktoré neboli na to určené. Farár Miron Podhajecky totiž uskutočnil bohoslužbu - panachídu za zomrelých vojakov na vojenskom cintoríne na Hodošíku nad Veľkou Poľanou.
Krátko pred zbúraním tejto murovanej cerkvi z dôvodu zániku obce v dôsledku výstavby Vodárenskej nádrže Starina miestni občania (F. Skirčak, V. Hrivnák, F. Čukalovký a J. Čukalovský) schovali pred úradmi zvony z cerkvi v dome Juraja Čukalovského. Polícia ich však odhalila. Cerkva bola napokon v roku 1986 vyhodená do vzduchu. O existencii tejto murovanej cerkvi postavenej v rokoch 1926-1930 sa nezmieňuje žiaden zo schematizmov gréckokatolíckeho prešovského biskupstva z rokov 1931 ani 1948.
Z farárov, ktorí pôsobili na farnosti k najvýznamnejším patrí Emanuel Bihary (*1854 Belša - † 1934 Prešov). Veľká Poľana bola jeho prvým pôsobiskom, na ktoré nastúpil vraku 1875 a pôsobil 20 rokov. Výraznou mierou sa zaslúžil o rozvoj kultúrno - osvetovej činnosti obce a jeho zásluhou došlo k prevodu -kúpe pánskej pôdy na tunajších obyvateľov. Pred ruinami starej murovanej cerkvi sú pochovaní jeho syn - farár Dezider Bihary (*1882 Veľká Poľana - †1911 Veľká Poľana) a dcéra Mária Biharyová (*1885 Veľká Poľana - † 1887 Veľká Poľana). Farár Dezider Bihary zomrel mladý vo veku 28 rokov a na tunajšej farnosti pôsobil v rokoch 1905-1911. Na tunajšej fare sa narodil akademický maliar Orest Dubay (*1919 Veľká Poľana - †2005 Bratislava). Z Veľkej Poľany pochádza i súčasný biskup košického gréckokatolíckeho biskupstva Milan Chautur (*1957).
Miro Buraľ
I. Cerkvi a kostoly
Veľká Poľana (2. časť) - V dôsledku vojnových udalosti prvej svetovej vojny poškodenú murovanú cerkvu sv. Michala archanjela obyvatelia Veľkej Poľany neobnovili. Rozhodli sa postaviť si novú, väčšiu murovanú cerkvu sv. Michala archanjela. S jej výstavbou začali v roku 1926 na pozemku Chauturov pri žandárskej stanici v strede obce. Dokončená bola vraku 1930, okrem vnútrajška, ktorý bol dokončený v rokoch 1932-33. Na jej výstavbu prispel štát sumou 30 tisíc korún a takú istú sumu peňazí nazbierali rodáci z Veľkej Poľany žijúci v Amerike. Do cerkvi sa dokonca vrátil z Cisnej jeden zvon, ktorý maďarské vojska zhabali v čase prvej svetovej vojny zo starej murovanej cerkvi. Po prechode fronty druhej svetovej vojny v roku 1944 bola i táto cerkva silno poškodená. Zasiahnutá bola strecha, ktorá sa následne prevalila do vnútra cerkvi.
Po zákaze gréckokatolíckej viery v roku 1950 Veľká Poľana ako jediná rusínska obec neprešla na pravoslávie. V roku 1958 boli dokonca Ľudovým súdom v Snine odsúdení Zuzana Pitlaničová, Mária Minčičová a Michal Sopkanič pre násilne marenie výkonu pravoslávnych bohoslužieb v obci. Z dôvodu neprijatia pravoslávia nebolo úradmi dovolené opraviť poškodenú cerkvu. S jej obnovou sa začalo až po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a po príchode nového farára Mirona Podhajeckého. V priebehu roku 1969 bola nadmurovaná veža, postavená nová strecha, urobená nová fasáda a rekonštruovaný interiér cerkvi. Odhadom boli urobené práce za tri milióny korún z darov miestnych obyvateľov i obyvateľov okolitých obcí, predovšetkým zo Smolníka a Ruského. Tunajšieho farára, ktorý sa pričinil o jej opravu však postihol trest - vyhostenie z vtedajšieho okresu Humenné. Dôvodom bolo vykonávanie bohoslužieb na miestach, ktoré neboli na to určené. Farár Miron Podhajecky totiž uskutočnil bohoslužbu - panachídu za zomrelých vojakov na vojenskom cintoríne na Hodošíku nad Veľkou Poľanou.
Krátko pred zbúraním tejto murovanej cerkvi z dôvodu zániku obce v dôsledku výstavby Vodárenskej nádrže Starina miestni občania (F. Skirčak, V. Hrivnák, F. Čukalovký a J. Čukalovský) schovali pred úradmi zvony z cerkvi v dome Juraja Čukalovského. Polícia ich však odhalila. Cerkva bola napokon v roku 1986 vyhodená do vzduchu. O existencii tejto murovanej cerkvi postavenej v rokoch 1926-1930 sa nezmieňuje žiaden zo schematizmov gréckokatolíckeho prešovského biskupstva z rokov 1931 ani 1948.
Z farárov, ktorí pôsobili na farnosti k najvýznamnejším patrí Emanuel Bihary (*1854 Belša - † 1934 Prešov). Veľká Poľana bola jeho prvým pôsobiskom, na ktoré nastúpil vraku 1875 a pôsobil 20 rokov. Výraznou mierou sa zaslúžil o rozvoj kultúrno - osvetovej činnosti obce a jeho zásluhou došlo k prevodu -kúpe pánskej pôdy na tunajších obyvateľov. Pred ruinami starej murovanej cerkvi sú pochovaní jeho syn - farár Dezider Bihary (*1882 Veľká Poľana - †1911 Veľká Poľana) a dcéra Mária Biharyová (*1885 Veľká Poľana - † 1887 Veľká Poľana). Farár Dezider Bihary zomrel mladý vo veku 28 rokov a na tunajšej farnosti pôsobil v rokoch 1905-1911. Na tunajšej fare sa narodil akademický maliar Orest Dubay (*1919 Veľká Poľana - †2005 Bratislava). Z Veľkej Poľany pochádza i súčasný biskup košického gréckokatolíckeho biskupstva Milan Chautur (*1957).
Miro Buraľ
Aktuality
Zobraziť všetky30.06.2022
Hospodársky a sociálny vývoj Podkarpatskej Rusi 1919-1939
Dejiny Podkarpatskej Rusi patria k tým témam slovenskej historiografie, ktoré neboli dlho spracovávané a slovenskí historici sa k nim „dostali“ až v 90. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa uskutočnili viaceré vedecké konferencie na túto tému, v…
22.06.2022
Výsledky sčítania týkajúce sa národnosti a ďalšej národnosti zrátajú
Interpretácia sčítania bude podkladom aj pre rozšírenie zoznamu obcí, v ktorých majú príslušníci národnostnej menšiny právo používať v úradnom styku menšinový jazyk.
Výsledky v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 týkajúce sa národno…
20.06.2022
Prešov. Pozvánka do múzea
SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove pripravuje výstavu „Rusíni v zbierke
obrazov Petra Mikulu“.
Zberateľstvo je ušľachtilým a krásnym koníčkom. Hoci si to neuvedomujeme, zberateľmi sme vlastne skoro všetci. Obrazne povedané, už od Noema…
15.06.2022
Objavte Poloniny: Zažite rusínsku svadbu aj panenskú prírodu
Poloniny sú najtmavšou oblasťou na Slovensku.
Pre mestského človeka znejú Poloniny priam exoticky. Aj ho lákajú, aj tak trochu strašia. Je to príliš veľké neznámo.
Ale najvýchodnejší národný park na Slovensku treba zažiť. A raz nestačí. A …
14.06.2022
V obci Miroľa si pripomenuli 450. výročie prvej písomnej zmienky
V obci Miroľa si v nedeľu 5. júna pripomenuli 450. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Po dlhšej dobe obec znovu ožila, pretože do nej smerovalo veľké množstvo ľudí z blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia, ktorí prišli podporiť túto jedinečn…
13.06.2022
Jubilujúci Jozef Rodák
PaedDr. Jozef Rodák, 13.6.1943, Krajná Poľana, okr. Svidník. historik, dlhoročný riaditeľ Vojenskélho múzea vo Svidníku
V roku 1947 sa jeho rodičia presťahovali do obce Dobroslava vo svidníckom okrese, kde prežil detstvo a mladé roky. Je abs…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ľude kolyskaj byly načitany, teper suť nagoogleny...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať