Sakrálne pamiatky sninského regiónu (Veľká Poľana 2.časť)
Sninský región sa vyznačuje bohatstvom sakrálnych pamiatok. Najznámejšími sú drevené cerkvi východného obradu. Nachádzajú sa tu i iné pamiatky - murované chrámy, kaplnky, prícestné kríže, ikony a iné liturgické predmety. V našich príspevkoch s nimi oboznámime čitateľov Sninských novín.
I. Cerkvi a kostoly
Veľká Poľana (2. časť) - V dôsledku vojnových udalosti prvej svetovej vojny poškodenú murovanú cerkvu sv. Michala archanjela obyvatelia Veľkej Poľany neobnovili. Rozhodli sa postaviť si novú, väčšiu murovanú cerkvu sv. Michala archanjela. S jej výstavbou začali v roku 1926 na pozemku Chauturov pri žandárskej stanici v strede obce. Dokončená bola vraku 1930, okrem vnútrajška, ktorý bol dokončený v rokoch 1932-33. Na jej výstavbu prispel štát sumou 30 tisíc korún a takú istú sumu peňazí nazbierali rodáci z Veľkej Poľany žijúci v Amerike. Do cerkvi sa dokonca vrátil z Cisnej jeden zvon, ktorý maďarské vojska zhabali v čase prvej svetovej vojny zo starej murovanej cerkvi. Po prechode fronty druhej svetovej vojny v roku 1944 bola i táto cerkva silno poškodená. Zasiahnutá bola strecha, ktorá sa následne prevalila do vnútra cerkvi.
Po zákaze gréckokatolíckej viery v roku 1950 Veľká Poľana ako jediná rusínska obec neprešla na pravoslávie. V roku 1958 boli dokonca Ľudovým súdom v Snine odsúdení Zuzana Pitlaničová, Mária Minčičová a Michal Sopkanič pre násilne marenie výkonu pravoslávnych bohoslužieb v obci. Z dôvodu neprijatia pravoslávia nebolo úradmi dovolené opraviť poškodenú cerkvu. S jej obnovou sa začalo až po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a po príchode nového farára Mirona Podhajeckého. V priebehu roku 1969 bola nadmurovaná veža, postavená nová strecha, urobená nová fasáda a rekonštruovaný interiér cerkvi. Odhadom boli urobené práce za tri milióny korún z darov miestnych obyvateľov i obyvateľov okolitých obcí, predovšetkým zo Smolníka a Ruského. Tunajšieho farára, ktorý sa pričinil o jej opravu však postihol trest - vyhostenie z vtedajšieho okresu Humenné. Dôvodom bolo vykonávanie bohoslužieb na miestach, ktoré neboli na to určené. Farár Miron Podhajecky totiž uskutočnil bohoslužbu - panachídu za zomrelých vojakov na vojenskom cintoríne na Hodošíku nad Veľkou Poľanou.
Krátko pred zbúraním tejto murovanej cerkvi z dôvodu zániku obce v dôsledku výstavby Vodárenskej nádrže Starina miestni občania (F. Skirčak, V. Hrivnák, F. Čukalovký a J. Čukalovský) schovali pred úradmi zvony z cerkvi v dome Juraja Čukalovského. Polícia ich však odhalila. Cerkva bola napokon v roku 1986 vyhodená do vzduchu. O existencii tejto murovanej cerkvi postavenej v rokoch 1926-1930 sa nezmieňuje žiaden zo schematizmov gréckokatolíckeho prešovského biskupstva z rokov 1931 ani 1948.
Z farárov, ktorí pôsobili na farnosti k najvýznamnejším patrí Emanuel Bihary (*1854 Belša - † 1934 Prešov). Veľká Poľana bola jeho prvým pôsobiskom, na ktoré nastúpil vraku 1875 a pôsobil 20 rokov. Výraznou mierou sa zaslúžil o rozvoj kultúrno - osvetovej činnosti obce a jeho zásluhou došlo k prevodu -kúpe pánskej pôdy na tunajších obyvateľov. Pred ruinami starej murovanej cerkvi sú pochovaní jeho syn - farár Dezider Bihary (*1882 Veľká Poľana - †1911 Veľká Poľana) a dcéra Mária Biharyová (*1885 Veľká Poľana - † 1887 Veľká Poľana). Farár Dezider Bihary zomrel mladý vo veku 28 rokov a na tunajšej farnosti pôsobil v rokoch 1905-1911. Na tunajšej fare sa narodil akademický maliar Orest Dubay (*1919 Veľká Poľana - †2005 Bratislava). Z Veľkej Poľany pochádza i súčasný biskup košického gréckokatolíckeho biskupstva Milan Chautur (*1957).
Miro Buraľ
I. Cerkvi a kostoly
Veľká Poľana (2. časť) - V dôsledku vojnových udalosti prvej svetovej vojny poškodenú murovanú cerkvu sv. Michala archanjela obyvatelia Veľkej Poľany neobnovili. Rozhodli sa postaviť si novú, väčšiu murovanú cerkvu sv. Michala archanjela. S jej výstavbou začali v roku 1926 na pozemku Chauturov pri žandárskej stanici v strede obce. Dokončená bola vraku 1930, okrem vnútrajška, ktorý bol dokončený v rokoch 1932-33. Na jej výstavbu prispel štát sumou 30 tisíc korún a takú istú sumu peňazí nazbierali rodáci z Veľkej Poľany žijúci v Amerike. Do cerkvi sa dokonca vrátil z Cisnej jeden zvon, ktorý maďarské vojska zhabali v čase prvej svetovej vojny zo starej murovanej cerkvi. Po prechode fronty druhej svetovej vojny v roku 1944 bola i táto cerkva silno poškodená. Zasiahnutá bola strecha, ktorá sa následne prevalila do vnútra cerkvi.
Po zákaze gréckokatolíckej viery v roku 1950 Veľká Poľana ako jediná rusínska obec neprešla na pravoslávie. V roku 1958 boli dokonca Ľudovým súdom v Snine odsúdení Zuzana Pitlaničová, Mária Minčičová a Michal Sopkanič pre násilne marenie výkonu pravoslávnych bohoslužieb v obci. Z dôvodu neprijatia pravoslávia nebolo úradmi dovolené opraviť poškodenú cerkvu. S jej obnovou sa začalo až po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a po príchode nového farára Mirona Podhajeckého. V priebehu roku 1969 bola nadmurovaná veža, postavená nová strecha, urobená nová fasáda a rekonštruovaný interiér cerkvi. Odhadom boli urobené práce za tri milióny korún z darov miestnych obyvateľov i obyvateľov okolitých obcí, predovšetkým zo Smolníka a Ruského. Tunajšieho farára, ktorý sa pričinil o jej opravu však postihol trest - vyhostenie z vtedajšieho okresu Humenné. Dôvodom bolo vykonávanie bohoslužieb na miestach, ktoré neboli na to určené. Farár Miron Podhajecky totiž uskutočnil bohoslužbu - panachídu za zomrelých vojakov na vojenskom cintoríne na Hodošíku nad Veľkou Poľanou.
Krátko pred zbúraním tejto murovanej cerkvi z dôvodu zániku obce v dôsledku výstavby Vodárenskej nádrže Starina miestni občania (F. Skirčak, V. Hrivnák, F. Čukalovký a J. Čukalovský) schovali pred úradmi zvony z cerkvi v dome Juraja Čukalovského. Polícia ich však odhalila. Cerkva bola napokon v roku 1986 vyhodená do vzduchu. O existencii tejto murovanej cerkvi postavenej v rokoch 1926-1930 sa nezmieňuje žiaden zo schematizmov gréckokatolíckeho prešovského biskupstva z rokov 1931 ani 1948.
Z farárov, ktorí pôsobili na farnosti k najvýznamnejším patrí Emanuel Bihary (*1854 Belša - † 1934 Prešov). Veľká Poľana bola jeho prvým pôsobiskom, na ktoré nastúpil vraku 1875 a pôsobil 20 rokov. Výraznou mierou sa zaslúžil o rozvoj kultúrno - osvetovej činnosti obce a jeho zásluhou došlo k prevodu -kúpe pánskej pôdy na tunajších obyvateľov. Pred ruinami starej murovanej cerkvi sú pochovaní jeho syn - farár Dezider Bihary (*1882 Veľká Poľana - †1911 Veľká Poľana) a dcéra Mária Biharyová (*1885 Veľká Poľana - † 1887 Veľká Poľana). Farár Dezider Bihary zomrel mladý vo veku 28 rokov a na tunajšej farnosti pôsobil v rokoch 1905-1911. Na tunajšej fare sa narodil akademický maliar Orest Dubay (*1919 Veľká Poľana - †2005 Bratislava). Z Veľkej Poľany pochádza i súčasný biskup košického gréckokatolíckeho biskupstva Milan Chautur (*1957).
Miro Buraľ
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, čom maš kruhy pid očami? Cilu nič jes pyv?
-Ňi, zaspav jem na pivdecakoch...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať