Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (c)...

31. októbra
M. Károlyi bol menovaný premiérom Uhorska. Významný odborník na národnostnú problematiku Oszkár Jász sa stal ministrom pre národnosti. Pokúšal sa získať pre maďarskú Národný radu vodcov slovanských (Slovákov, Slovincov, Chorvátov, Srbov i Rusínov) a rumunských strán. Ponúkal im veľkorysé podmienky v budúcom demokratickom Uhorsku. Márne, na všetko už bolo neskoro. Z Uhorska vystúpili Srbi, Chorváti, právo na sebaurčenie a nezávislosť vyhlásili Slováci a neskôr i Rumuni. Rusíni boli jediní, ktorí prijali ponúkanú autonómiu. Detailne rozpracovaná Jásziho myšlienka tzv. Podunajských spojených štátov zostala iba na papieri (rovnako ako Středovropská únie emigrantov v USA).

5. novembra
V Užhorode sa konala schôdza miestnej inteligencie združenej okolo nakladateľstva Unio a gréckokatolíckych duchovných pro-maďarského smeru. So súhlasom biskupa A. Pappa bol zvolený osobitný výbor s predsedom Augustínom Vološin. Účastníci schôdze debatovali o vzniknutej situácii a vyslovili sa pre udržanie "tradičných zväzkov s Maďarskom".

8. novembra
Na schôdzi predstaviteľov rusínskych obcí komitátov Spiš a Šariš v Starej Ľubovni zvolená Ruská národná rada na čele s kňazom Emilianom Nevickým a profesorom prešovského Učiteľského ústavu Jozefom Chromjak. E. Nevickij vnútil Ľubovnianskej rade proukrajinskou orientáciu. Na veľkom zhromaždení v Jasini (juhovýchodná časť Marmaraša, podkarpatske Huculsko) bola zvolená Huculská národná rada, ktorá vyhlásila tzv. Huculskú republika. Jej výkonný orgán Holovna uprava (Ústredná správa) sa obrátil na vládu Západoukrajinské ľudovej republiky (ZULR) so žiadosťou o zjednotenie. Pre nepriaznivú vonkajšiu situáciu (vojna s Poľskom) ZULR nemohla vyhovieť želaniu vedenia tzv. Huculskej republiky. Vyslala iba niekoľko inštruktorov pre výcvik huculskej ozbrojenej milície Narodna oborona (Ľudová obrana, veliteľ Štefan Kločurak).

9. novembra
Užhorodský "osobitný výbor" zvolal ľudové zhromaždenie, na ktorom bola vytvorená Uhro-Ruska národná rada. Predsedom bol zvolený kanonik Simeon Szabov a konateľom A. Vološin. Na zhromaždení prijali účastníci memorandum, v ktorom sa vyslovili za celistvosť uhorského štátu a zároveň žiadali pre Rusínov rovnaké práva, aké budú mať iné národy tohto štátu. Žiadali tiež autonómne riadenie pre gréckokatolícku cirkev, zriadenie katedry "ruského" (rusínskeho) jazyka na univerzite v Budapešti a hospodárske reformy. Urýchlene začali o týchto požiadavkách rokovať s uhorskou vládou. V Budapešti rokoval Simeon Szabov s premiérom M. Károlyim, ministrami Lovászim a Jászim, ktorí prisľúbili splnenie všetkých predložených požiadaviek.

11. novembra
Cisár Karol I. podpísal abdikačný listinu a opustil Schönbrunský palác vo Viedni. Rakúsko-Uhorsko prestalo existovať de facto i de iure.

12. novembra
V Scrantonu (štát Pensylvánia, USA) sa konal zjazd ANRURu (Americkej národnej rady Uhro-Rusínov), ktorý vo svojom riešení vyhlásil za optimálne pre Podkarpatskú Rus československý variant: "Uhro-Rus, zachovávajúc v najširšej miere svoje práva ako štát, sa na federatívnych princípoch zjednotí s Československou demokratickou republikou za podmienky, že sa súčasťou nášho štátu stanú všetky uhro-rusínskej oblasti: Spiš, Šariš, Zemplín, Abov, Borsod, Ung, Bereg, Ugoča a Marmaros. "Na zjazde presadil G. Žatkovič návrh, aby bol vykonaný plebiscit medzi americkými Rusínov. Všetkým filiálkam rusínskych spolkov a náboženským skupinám bol daný jeden hlas na každých 50 členov.

13. novembra
G. Žatkovič sa znovu stretol s Masarykom. Informoval ho o výsledkoch zjazde ANRURu vo Scrantonu.

14. novembra
Žatkovič oznámil telegramom prezidentovi USA W. Wilsonovi výsledok rokovaní Rusínov v uplynulom období. Wilson zablahoželal Žatkovičovi k dosiahnutému úspechu na ceste k plnohodnotnému riešenie".

16. novembra
Maďarskú národnou radou bol rozpustený uhorský parlament a vyhlásená Maďarská republika.

17. novembra
Na veľkej schôdzi obyvateľstva v Chuste bola zriadená miestna Národná rada, ktorá sa pričinením ukrajinofila advokáta Júliusa Braščajka vyslovila pre spojenie Podkarpatskej Rusi s Ukrajinou. J. Braščajko bol zároveň zvolený za predsedu Chustské národnej rady.

19. novembra
Ľubovnianská ruská národná rada preniesla svoje sídlo do starého rusofilského centra Rusínov, do Prešova. Jej vedenie postupne ovládla skupina rusofilov okolo advokáta Antona Beskida a vytlačila ukrajinofilov okolo E. Nevického. Rusofili čoskoro pochopili, že variant spojenia s Ruskom je vďaka boľševickému prevratu nereálny. A. Beskid preto nadviazal spojenie so Slovenskou národnou radou v Martine a zvolil praktickejšie variantu - pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu.

december
Prebehol plebiscit v otázke budúceho štatútu Podkarpatskej Rusi, avšak napriek všetkému úsiliu G. Žatkovič a vedenie ANRUR (Americkej národnej rady Uhro-Rusínov) len v menej ako polovici filiálok a obcí v USA (z 874 filiálok ANRUR sa plebiscitu zúčastnilo len 372). Avšak potrebné výsledky boli získané: z 1102 odovzdaných hlasov (tie zastupovalo viac ako 55 000 politicky aktívnych Rusínov v USA), z nich bolo 732 (67%) pre pripojenie k Československu, ďalších 310 (28%) pre spojenie s Ukrajinou, iba 27 hlasov pre úplnú nezávislosť, ďalších 10 pre pripojenie k Rusku a konečne iba 9 pre zotrvanie s Maďarskom. Výsledky plebiscitu boli okamžite odovzdané predstaviteľom československej vlády v Prahe a Paríži a taktiež štátnemu departementu USA. Tento dokument sa stal dôležitým argumentom v rukách čs. delegácie na mierovej konferencii v Paríži.

8. decembra
Na ľudovom zhromaždení vo Svaľave (komitát Bereg) vznikla Karpatská ruská národná rada. Vedenie svaljavskej Rady na čele s Michailom Komarnickým ostro odsúdilo Užhorodská Radu, ktorú považovalo za "maďarskú" a ktorá neobhájuje skutočné záujmy Rusínov. Rada schválila memorandum, s ktorým sa chcela obrátiť na mierovú konferenciu a požiadať o vyslanie vojska pre "oslobodenie ruského ľudu a zjednotenie s Ukrajinou ". Onedlho svaljavská Rada zmenila svoju orientáciu a priklonila sa tiež k variante pripojenia Rusi k Československu. Na rokovanie s predstaviteľom československej vlády v Budapešti Milanom Hodžom vyslala početnú delegáciu (22 členov).

10. decembra
Oreszt Szabó, vysoký maďarský úradník rusínskeho pôvodu vymenovaný maďarskou vládou ministrom v rusínskych záležitostiach, zvolal z poverenia maďarskej vlády do Budapešti národné zhromaždenie Rusínov. Na ňom bola nastolená otázka zachovania integrity Maďarska. Vláda Rusinom sľúbila zriadenie osobitnej rusínskej gubernie s centrom v Mukačevo a rusínskeho ministerstva v Budapešti. S protinávrhom vystúpili delegáti z Chustu a Jasin (J. Braščajko, M. Dolinaj, S. Kločurak), ktorí sa vyslovili za pripojenie Podkarpatskej Rusi k Ukrajine. Títo proukrajinsky orientovaní delegáti zároveň vyhlásili, že budapeštianskej zhromaždenie nemá kompetenciu rozhodovať o osude Podkarpatských Rusínov.

18. decembra
Na zhromaždení v Marmarošskej Sihoti, zvolanom maďarskou vládou, zvíťazila proukrajinsky orientovaná skupín advokáta Michaila Braščajka. Zhromaždenie zvolilo ďalšiu, tentoraz Marmarošskú radu (Maramoroska Ruska Narodna Rada) na čele s M. Braščajkom. Tá schválila manifest, ktorého hlavnou myšlienkou bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi k Ukrajine a zvolanie regionálnej Rady na 21. januára 1919 do Chustu.

21. decembra
Prešovská rusínska národná rada (A. Beskid) sa spojila s Ruskou radou Lemkov - A. Gagatkom, D. Vyslockým - zo severných svahov Karpát (Haliče) a spolu vytvorili Karpato-russkuju narodnuju radu pročeskoslovenské orientácie.

Zákonom č. X vyhlásila maďarská republikánska vláda M. Károlyiho zriadenie autonómnej rusínskej provincie Ruská krajna. Avšak územie autonómnej provincie presne ohraničené nebolo. Predpokladalo sa, že do tejto provincie budú začlenené komitáty Marmaros, Ugoča, Bereg a Ung. Pripojenie ďalších rusínskych územia (časti komitátov Zemplín, Šariš, Spiš, Abauj-Torna) bolo sľúbené "po ukončení mierovej konferencie". Zákony o vnútornom usporiadaní Ruskej krajny mal schváliť zvolený Rusky narodny sobor. Výkonnými orgánmi rusínskej provincie mali byť ministerstvo v Budapešti a guvernér v Mukačeve.

22. decembra
Károlyiho vláda sa rozhodla obnoviť kontrolu nad východným cípom Marmarošu, nad Huculskomh. Vyslala armádne oddiely, ktoré v jasiňskej kotline nastolili okupačný režim. Vedenie tzv. Huculskej republiky v snahe vyhnúť sa nerovnému ozbrojenému konfliktu vyhlásilo vlastnú likvidáciu. V skutočnosti prešlo do ilegality.

prof. Ivan Pop

Foto: Versailles 1919, Veľká štvorka