SODB 2021. Základné informácie

Sčítanie domov a bytov prebehne v dobe od 1. júna 2020 do 12. februára 2021.
Sčítanie obyvateľov prebehne v dobe od 15. februára 2021 do 31. marca 2021

Sčítaním sa na Slovensku spravidla každých desať rokov zisťujú údaje o obyvateľoch, domoch a bytoch. Sčítanie je obsahovo najrozsiahlejšie štatistické zisťovanie s najdlhšou históriou, ktoré v Slovenskej republike upravuje osobitný zákon. Svojou prípravou a realizáciou patrí k najnáročnejším štatistickým zisťovaniam.

Sčítaním sa aktualizujú údaje a informácie o demografickej, sociálnej, kultúrnej, vzdelanostnej a ekonomickej úrovni spoločnosti, o počte a štruktúrach domov i bytov. Viaceré z údajov a informácií, ktoré sčítanie poskytuje, sú jedinečné. Jedinečnosť znamená, že časť údajov, ktoré štatistici potrebujú v sčítaní zistiť, sa nenachádza ani v registroch, ani v databázach úradov a inštitúcií. Ide napr. o údaje o domácnostiach a ich zložení, o dochádzaní obyvateľov za prácou, o ich národnosti, náboženskom vyznaní a najvyššom dosiahnutom vzdelaní.

Výsledky sčítania sú významným zdrojom údajov a informácií, ktoré na rôznych územných úrovniach využíva štát i súkromná sféra. Cenzové údaje sú základom bilancie obyvateľstva v demografickej štatistike, sú oporou výberu pri viacerých štatistických zisťovaniach zameraných na obyvateľstvo a domácnosti.

Vzhľadom na to, že význam a hodnota cenzových údajov neustále rastie, Európska únia a Organizácia Spojených národov pristúpili k medzinárodnej koordinácii sčítaní prostredníctvom celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je pre členské štáty Európskej únie záväzné.

Čo je Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB)?
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov je najrozsiahlejšie a najnáročnejšie štatistické zisťovanie s dlhodobou tradíciou na celom svete. Je súčasťou celosvetového programu populačných, domových a bytových cenzov (zisťovaní), uskutočňujúcich sa pod záštitou Európskej únie a Organizácie spojených národov. Opiera sa o Nariadenie Európskeho parlamentu č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov a ďalšie štyri vykonávacie nariadenia Európskej komisie. Rozsah a spôsob vykonania sčítania na Slovensku určuje Zákon č. č. 223/2019 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021.

Prečo je Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) dôležité?
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov predstavuje jedinečný zdroj informácií a štatistických údajov o stave spoločnosti, o jej demografických, sociálno-ekonomických a kultúrnych štruktúrach, o životných podmienkach obyvateľov a bývaní. Sčítaním sa zisťujú informácie, ktoré nie sú súčasťou žiadneho iného zisťovania v SR. Sčítanie vytvára súbor hodnotných informácií dostupných širokej verejnosti, ktoré ovplyvňujú politické, sociálne a ekonomické rozhodovanie štátu, sú dôležité aj pre súkromnú sféru a akademickú obec.

Kedy sa uskutoční Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB)?
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa na Slovensku realizuje každých desať rokov. Najbližšie sčítanie bude rozdelené na dve etapy – sčítanie domov a bytov (v rokoch 2020 a 2021) a sčítanie obyvateľov (v roku 2021).

Sčítanie domov a bytov prebehne v dobe od 1. júna 2020 do 12. februára 2021. Toto sčítanie vykonajú obce SR v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Obyvateľ sa na sčítaní domov a bytov nebude podieľať.

Sčítanie obyvateľov prebehne v dobe od 15. februára 2021 do 31. marca 2021. Obyvateľ bude mať na sčítanie sa šesť kalendárnych týždňov.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 bude prebiehať výlučne elektronicky prostredníctvom viacerých kanálov pre sčítanie.


Čo je charakteristické pre Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (SODB) v roku 2021?
Na Slovensku prvýkrát v histórii dôjde k zmene spôsobu sčítania a namiesto tradičného sčítania sa uskutoční integrované sčítanie, ktoré je z hľadiska použitých metód kombinovaným sčítaním. Integrované sčítanie je založené na kombinácii údajov z administratívnych zdrojov a údajov získaných od obyvateľov. Administratívne zdroje údajov sú databázy, ktoré spravujú ministerstvá alebo ostatné orgány štátnej správy (napr. Register fyzických osôb, ktorého správcom je Ministerstvo vnútra SR). Pre obyvateľa to znamená, že v sčítacom formulári zodpovie na menšie množstvo otázok v porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami obyvateľov, domov a bytov.

Akým spôsobom prebehne sčítanie obyvateľov?
Obyvateľ sa sčíta sám alebo bude sčítaný zákonným zástupcom, prípadne blízkou osobou prostredníctvom online webovej aplikácie alebo mobilnej aplikácie na vlastnom zariadení či zariadení umiestnenom na kontaktnom mieste. Obyvateľ môže tiež využiť službu asistovaného sčítania. Asistent sčítania bude pôsobiť ako stacionárny asistent sčítania na kontaktnom mieste (obec, IOMO), v zariadeniach (napr. zariadenia sociálnych služieb, zdravotnícke zariadenia) a ako mobilný asistent sčítania vykonávajúci sčítanie obyvateľov v teréne na požiadanie obyvateľa.

Odborná a verejná diskusia
Štatistický úrad SR v rámci príprav sčítania obyvateľov, domov a bytov uskutočňuje pracovné stretnutia so zástupcami orgánov štátnej správy, samosprávy, súkromnej sféry, s odbornou i laickou verejnosťou, ktorých cieľom je zdieľanie informácií vedúcich k skvalitneniu pripravovaného cenzu.

Kombinovaný cenzus v krajinách Európy
Pripravovaný spôsob sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 na Slovensku – kombinovaný cenzus s využitím údajov z registrov a vyčerpávajúceho zisťovania, bol v roku 2011 aplikovaný iba v štyroch európskych krajinách (Litva, Lotyšsko, Estónsko a Lichtenštajnsko). V troch štátoch, v Nemecku, Poľsku a v Španielsku boli využité registre a výberové zisťovania.

História sčítania na našom území

Sčítanie ľudu sa na našom území vykonávalo pravdepodobne už v stredoveku. Oprávnene ho teda možno považovať za najstarší druh štatistiky. Postupne ako sa vyvíjala spoločnosť, menil sa cieľ, účel, rozsah a metódy zisťovania údajov a spracovania výsledkov. Cenzy však zostali nenahraditeľným zdrojom údajov o obyvateľstve a jeho vývoji v danom čase na danom území.

V roku 1784 sa začali v Uhorsku súpisy (väčšinou obyvateľov), ktoré sa opakovali v dvojročných obdobiach.
Sčítanie ľudu v roku 1857 sa po prvý raz uskutočnilo k jednému dátumu – k 31. októbru 1857 – a poverenie na jeho vykonanie dostali už len politické úrady. Toto sčítanie sa považuje za začiatok prechodu od feudálnych súpisov k moderným sčítaniam ľudu.

Prvé moderné sčítanie ľudu bolo v roku 1869. Otvára sa ním nové obdobie populačných cenzov na našom území. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 stanovil, že po roku 1869 sa bude cenzus vykonávať v desaťročných intervaloch vždy k 31. decembru v rokoch končiacich sa nulou, t. j. v roku 1880, 1890, 1900 a 1910. Od roku 1869 sa sčítania ľudu uskutočňovali podľa zásad, ktoré stanovili medzinárodné štatistické kongresy.

Prvé československé sčítanie ľudu a bytov sa spája s dátumom 15. február 1921. Jeho právnym rámcom sa stal prvý československý zákon o sčítaní ľudu č. 256/222 Zb. z 8. apríla 1920. Toto i nasledujúce sčítanie v roku 1930 napriek použitým novým metódam bolo však v podstate pokračovaním rakúskych sčítaní.

Sčítanie ľudu v roku 1940 sa vykonalo len na území Slovenskej republiky 1939 – 1945. Cenzu predchádzalo mimoriadne krajinské sčítanie ľudu v roku 1938. Oficiálnym zámerom bolo zistiť „národnostný kataster“ na Slovensku. Politikum sčítania ľudu v roku 1940 sa prejavilo už v zákone, ktorý osobitne vyčleňoval Židov a Cigánov (Rómov). Židia sa mohli hlásiť len k židovskej národnosti a Rómovia len k cigánskej. Prvé súhrnné a konečné dáta z cenzu 1940 sa publikovali až v rokoch 1946 a 1947, a to údaje za okresy o národnosti, náboženstve a ekonomickej aktivite obyvateľov a sumárny celoslovenský údaj o vekovej štruktúre populácie Slovenska.

Dopyt po štatistických údajoch spôsobený veľkými povojnovými zmenami v počte a štruktúre obyvateľstva podnietil vykonanie stručných súpisov obyvateľstva ešte pred plánovaným sčítaním ľudu v roku 1950. Na Slovensku sa uskutočnil iba súpis obyvateľstva, a to k 4. októbru 1946. V Čechách sa najskôr (k 31. máju 1946) vykonal súpis domov a bytov a až následne (k 22. máju 1947) súpis obyvateľov. Na Slovensku sa súpisom získavali predovšetkým údaje o pracovných silách a spresňovali sa informácie súvisiace so zásobovaním obyvateľstva, v Čechách dátové podklady na účel národného poistenia.

Sčítanie ľudu, ktoré sa uskutočnilo k 1. marcu 1950, bolo aj sčítaním domov a bytov na území štátu. Spolu s ním sa uskutočnil aj súpis priemyselných a živnostenských podnikov a súpis poľnohospodárskych podnikov.

Sčítanie ľudu v roku 1961 (uskutočnilo sa k 1. marcu) možno považovať za začiatok novej etapy československých populačných cenzov. Do histórie vstúpilo ako prvé integrované sčítanie obyvateľov, domácností, bytov a domov. Toto vzájomné prepojenie prinieslo celkom novú kvalitu údajov a výrazne sa rozšírili aj možnosti ich využitia. Hoci v nasledujúcich sčítaniach (k 1. decembru 1970 a k 1. novembru 1980) sa objavili niektoré nové aspekty a prístupy (najmä v oblasti spracovania údajov), východiskom pre nové chápanie významu sčítania zostalo sčítanie z roku 1961.

Od roku 1970 sa so sčítaním spájajú dvojpercentné výberové zisťovania v domácnostiach (mikrocenzy) zamerané na sledovanie rozdielov v príjmoch rôznych skupín obyvateľstva a ďalšie oblasti vypovedajúce o životnej úrovni domácností. Údaje zo sčítaní v rokoch 1970 a 1980 boli široko publikované. Časť z nich sa využila aj na zostavenie Retrospektívneho lexikónu obcí Československej socialistickej republiky 1950 – 1970 (Federálny štatistický úrad, 1978). Táto publikácia mimoriadneho významu zhromažďuje rôzne cenné údaje, napr. o vývoji a rozmiestnení obyvateľstva, o počte domov podľa obcí a ich častí, o vývoji názvov obcí a ďalšie.

Sčítanie ľudu, domov a bytov v roku 1991 bolo posledným československým sčítaním. Pri jeho realizácii, spracovaní údajov a publikovaní výsledkov sa použila moderná výpočtová technika. Do cenzu bola opäť zaradená otázka o náboženskom vyznaní obyvateľov a v porovnaní s predchádzajúcimi sčítaniami sa rozšírila aj škála zisťovaných národností (po prvý raz sa zisťovala osobitne rómska národnosť). Vzhľadom na politické zmeny sa značne zúžil pripravovaný široký rozsah publikovaných výsledkov. Mnohé pôvodne plánované štatistické prehľady neboli spracované. Primárne údaje uložené na pamäťových médiách umožnili realizovať prepočet výsledkov sčítania z roku 1991 na zmenenú územnú organizáciu Slovenskej republiky.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 vychádzalo z metodických odporúčaní Organizácie Spojených národov a Európskej únie. Rozhodujúcim okamihom sčítania bol 26. máj 2001. Údaje aktuálne k tomuto dátumu sa zisťovali metódou samosčítania, t. j. do sčítacích formulárov ich zapisovali sami obyvatelia. Legislatívnu, organizačnú a metodickú prípravu sčítania, ako aj spôsob zberu, spracovania, publikovania a prezentácie získaných údajov zabezpečoval po prvý raz v histórii v celom rozsahu Štatistický úrad Slovenskej republiky.

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 sa vykonalo na území Slovenskej republiky k 21. máju. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 zaviazalo všetky členské štáty Európskej únie uskutočniť sčítanie v tom istom roku podľa rovnakých, resp. porovnateľných definícií. Toto sčítanie bolo výnimočné aj tým, že po prvý raz v histórii si obyvatelia mohli vybrať, či sčítacie formuláre vyplnia v listinnej podobe alebo v elektronickej forme. Osobitnú pozornosť si zaslúži aj spôsob sprístupnenia výsledkov sčítania 2011 podľa zjednotených požiadaviek Eurostatu obsiahnutých v nariadeniach Európskeho parlamentu, Rady (ES) a Komisie prostredníctvom aplikačného systému Census Hub.

Zdroj:  
https://scitanie.sk/sk/