Starosta malej obce: Keď nasneží, sadnem do traktora a odhrniem cesty, nemám ľudí

Roky úraduje vo vetrovke, v kancelárii má 15 stupňov.

MICHAL SEKERÁK (Smer-SD) je starostom v obci Bajerovce v Sabinovskom okrese od roku 2010. Aktívne sa venuje problematike malých obcí, stál pri zrode starostovskej Iniciatívy malých obcí.

Kým Združenie miest a obcí Slovenska a odborníci na samosprávu razia cestu tzv. zdieľaných služieb a spájaní sa malých obcí do mikroregiónov, Sekerák je presvedčený o tom, že malé obce treba najprv dofinancovať a až potom hovoriť o ďalších krokoch.

"Môže sa stať, že my, starostovia, prinesieme kľúče od obecných úradov na okresné úrady, aby prostredníctvom nich všetko spravovalo ministerstvo," varuje starosta malej dediny. V rozhovore tiež opisuje, ako sa 35 obcí spojilo, ale lacnejšiu elektrinu si aj tak nevysúťažili.

V čom vidíte najväčší problém malých obcí?

- Malé obce sú podfinancované. Datuje sa to od roku 2004 po fiškálnej decentralizácii, kedy sa obce a mestá začali financovať podľa počtu obyvateľov. Pri dohodovacom konaní sa prijalo kompromisné riešenie - dajme malým obciam menej peňazí, nech sa zlučujú alebo zanikajú.

Financovanie na obyvateľa nie je rovnaké, kým napríklad v Bratislave vychádza na obyvateľa ročne vyše 600 eur, v našej obci s počtom obyvateľov 284 máme 290 eur. Platíme pritom rovnaké dane, rovnaké odvody, pred zákonom sme si všetci rovní. Napríklad v Nórsku platí, že čím je vzdialenosť od centra väčšia, tým sú dane nižšie.

U nás sa to vypočítalo podľa vzorca, kde niektoré veličiny v ňom sú podľa nás zlé. Napríklad veličina ekonomicky aktívny vek občana sa berie od 18 do 62 rokov. Neberie sa však do úvahy jeho skutočná ekonomická aktivita, či je zamestnaný a odvádza platby do systémov. Tak vznikajú paradoxy. Napríklad v mnohých obciach s marginalizovanými skupinami je 99-percentná nezamestnanosť, kým napríklad u nás je zamestnanosť takmer stopercentná, a oni dostanú viac a my menej na občana na rok. Je to nespravodlivé. Vzorec treba „preorať“.

Je podľa vás politická vôľa riešiť problémy malých obcí?

- Starostujem od roku 2010. Keď som pochopil filozofiu, rozhodli sme sa, že s tým ideme niečo robiť a začali sme sa hlasno ozývať. Založili sme Iniciatívu malých obcí, išli sme postupnými krokmi. Vtedajšie vedenie Združenia miest a obcí Slovenska nechcelo riešiť naše požiadavky podľa našich návrhov. Obrátili sme sa na vládu, na výjazdovom rokovaní sme oslovili vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD).

Výsledkom toho bolo štvorhodinové rokovanie zástupcov ministerstva financií so starostami malých obcí u nás v Bajerovciach. Vysvetlili sme, aké máme problémy a navrhli sme riešenia. Potreba na rok zo štátneho rozpočtu pre všetky tieto malé obce bola 35,5 milióna eur. Vychádzali sme z toho, že na Slovensku je 1134 malých obcí do 500 obyvateľov. Najviac ich je v Prešovskom kraji.

Napokon vaše úsilie naplnené nebolo.

- Po zasadnutí vtedajšej vládnej koaličnej rady sme dostali na Iniciatívu malých obcí mail, že nie je politická vôľa. Teraz som rokoval napríklad s poslancami za jednotlivé parlamentné strany. Zaujalo to len jedného poslanca zo SaS, Jozefa Kanuščáka, ktorý má snahu túto tému otvoriť.

Ide nám o to, aby sa nevytvoril dojem, že chceme veľkým vziať peniaze pre seba, že nám ide iba o naše platy. Tých, čo to takto vnímajú, mi je úprimne ľúto. Nechceme ísť do konfrontácie, ale problém malých obcí treba riešiť. Pokým budem starostom, aj toto bude moja agenda.

Spomenuli sme Iniciatívu malých obcí. O akú iniciatívu išlo?

- Išlo o iniciatívu, v ktorej medzi sebou komunikovali malé obce naprieč celým Slovenskom. Nemali sme zvolené žiadne orgány, neprispievali sme na ňu finančne. Išlo to na úkor nášho vlastného voľného času i prostriedkov. Aj cez Okrúhly stôl Rusínov, kde pôsobím, som vyzýval starostov, aby sa k nám pripojili. Väčšina malých obcí sú rusínske, vyľudňujú sa. Odozva neprišla či už pre zaneprázdnenosť, strach alebo pohodlnosť. Po istom čase iniciatíva prestala fungovať.

Združenie miest a obcí Slovenska namiesto zlučovania obcí uprednostňuje cestu centier zdieľaných služieb a vytvárania mikroregiónov. Ako to hodnotíte?

- V súčasnosti fungujú spoločné úradovne na podobnom princípe ako centrá zdieľaných služieb. Sú sústredené vo väčších obciach alebo mestách. Ich pracovníci sú vlastne naši zamestnanci a vykonávajú pre nás potrebné úkony v rámci kompetencií. Na ich chod sa však treba skladať, teda finančne na ne prispievať. V konečnom dôsledku centrá zdieľaných služieb malým obciam nepomôžu finančne sa odbremeniť.

Vnímame to ako sekundárny krok, musíme sa vrátiť k primárnemu, teda k dofinancovaniu malých obcí, aby mohli existovať povedzme aspoň do doby, pokým sa nespraví nejaká reforma samosprávy. Ak vlády argumentujú, že obce majú rezervný fond, treba zdôrazniť, že tretina obcí si ho jednoducho nedokáže vytvoriť. Je nezmysel, aby obec Bajerovce mala 4300 kompetencií rovnako ako veľké obce alebo mestá. Nemáme k dispozícii aparát ľudí, často len jednu pracovníčku, všetko musíme zvládnuť.

Čo napríklad?

- Obcí bez predajne potravín je len v Prešovskom kraji 103. V Česku a Poľsku túto problematiku rieši štát. V Česku dotačnou schémou cez kraje podporuje pojazdné a kamenné predajne do určitej výšky na čiastočnú úhradu nákladov, aby mali ľudia dostupnosť k čerstvým potravinám.

U nás by sme to chceli presadiť, ale nikto z kompetentných sa tomu nevenuje. Oslovoval som poslancov naprieč politickým spektrom, nepochodil som. Opäť je tu ochota iba spomínaného jedného poslanca zo SaS tento problém zviditeľniť.

U nás to opäť ostalo na starostoch. V našej okolici som dal dokopy sedem obcí, chodieva sem pojazdná súkromná predajňa dvakrát v týždni. Bolo by ju treba finančne podporiť, my na to nemáme zdroje. Mal by to podporiť aj štát. To je len jedna z vecí, ktorú musíme zabezpečiť.

Máte poznatky zo zahraničia? Ako fungujú malé obce povedzme v Česku alebo Poľsku?

- Najbližší nám je český systém. Majú zachované všetky obce, malé obce definuje zákon do 600 obyvateľov. Obce sú financované z troch zdrojov a kompetencie majú odstupňované podľa veľkosti obce.

V Dánsku a Rakúsku najprv schválili zákon o dofinancovaní malých samospráv a administratívne ich zlúčili do väčších celkov. V Poľsku sú vytvorené gminy, v ktorých je v súlade s prirodzenými hranicami sústredených povedzme 10 až 15 obcí. V rámci gmín sú prijaté aj ochranné opatrenia tak, aby mohla fungovať aj tá najmenšia obec. V praxi to znamená napríklad právo veta pri rozpočte, pri stavebných aktivitách a podobne.

Je potrebné urobiť reformu samosprávy aj na Slovensku, ale nie o nás bez nás. Týka sa nás to, preto chceme byť pri tom, aby sme povedali, čo je potrebné zmeniť, ako to zmeniť, aby sme na konci dňa nemuseli povedať, čo nám ešte reforma vzala.

Ako teraz fungujete v obci?

- Žijeme z mesiaca na mesiac. Keď stúpli ceny energií, pre nás to automaticky znamená úplné obmedzenie akýchkoľvek projektov a aktivít z dotačných schém, lebo všetky finančné prostriedky musíme sústrediť na tieto platby. Snažili sme sa to vyriešiť tak, že sme sa spojili 35 obcí naprieč celým Slovenskom a chceli sme vysúťažiť dodávateľa elektriny, aby sme mali pevnú, nie spotovú cenu. Dvakrát sa do verejného obstarávania nikto neprihlásil.

A s energiami rozhodne treba niečo robiť. V obci máme viacero odberných miest, obecný úrad, kultúrny dom, dom smútku, verejné osvetlenie. Každé miesto bolo vedené ako samostatné odberné miesto, tak sme zaň aj platili. Teraz nám spočítali všetky odberné miesta dokopy a zaradili nás medzi veľkých odberateľov. Malá obec patrí medzi veľkých odberateľov, čo znamená zvýšenie sadzby, spotové ceny a výsledkom je zvýšenie cien o niekoľko stoviek percent.

Čo teda budete robiť?

- Úprimne povedané, neviem. Po nociach nespím, rozmýšľam, kde a koľko sa ešte dá ušetriť. Dospejeme k tomu, že sa v obci nebude vôbec svietiť. Veľmi nám to nepomôže, ale niečo robiť musíme. Často sme v stresových situáciách nútení robiť také opatrenia, ktoré sú doslova na hrane zákona.

Samosprávy patria pod rezort ministerstva vnútra a ak sa nebudú robiť opatrenia, ktoré by malým obciam pomohli a zastabilizovali ich, môže sa stať, že my, starostovia, prinesieme kľúče od obecných úradov na okresné úrady, aby prostredníctvom nich všetko spravovalo ministerstvo.

S tými kľúčmi to myslíte vážne? Už vám došla trpezlivosť?

- Počas pandémie covidu boli obce súčinné pri testovaní. V jednej reportáži som povedal, že ak nám štát nepreplatí to, čo my financujeme v tejto súvislosti, naša súčinnosť bude spočívať v tom, že odovzdám kľúče vojakovi, vtedy to mali na starosti ozbrojené sily, a nič viac. Nech kúria zo svojho, skrátka nech si všetko zoženú i zaplatia.

Týždeň ma médiá atakovali. Do dvoch týždňov všetky mestá a obce mali zaplatené výdavky za testovanie. Keď naozaj nebudem vedieť ako ďalej, tak to urobím. To nie je vyhrážka, to je fakt. My sme boli na hrane existencie už pred pandémiou. Inými slovami, svoj ekonomický covid žijeme už dávno pred aktuálnou pandémiou covidu. Prišla pandémia, už nevieme, kde je hrana, stratila sa. K tomu ešte ekonomická kríza, to už je zúfalstvo.

Nehovoriac o zapojení sa do výziev prostredníctvom eurofondov. Aktuálne je spoluúčasť na eurofondoch pre všetky obce a mestá vo výške piatich percent, od budúceho programového obdobia to malo byť desať, napokon sa dohodlo kompromisných osem. My nemôžeme doplatiť ani tých päť percent, nieto ešte osem, niektoré malé obce nemajú ani na projektové dokumentácie, nieže na spoluúčasť. Nemôžeme robiť projekty, nemôžeme sa rozvíjať.

A všetky vlády deklarovali a deklarujú znižovanie regionálnych rozdielov. Skutočnosť je však iná.

Čo navrhujete?

- Prvý krok, ktorý je potrebné urobiť čím skôr, je spôsob dofinancovania malých samospráv do doby nejakej reformy samosprávy. Druhý krok je samotná reforma samosprávy. Aj v jednom, aj v druhom prípade chceme byť pri tom. Máme s touto problematikou najviac skúseností. Vieme, koľko potrebujeme a čo potrebujeme zmeniť. Máme aj vlastné predstavy a návrhy. Nech to nebude o nás bez nás.

Prečo odmietame princíp zlučovania obcí? Uvediem príklad. Zlúči sa desať obcí, vytvoríme spoločné verejnoprospešné služby, ktoré sa budú zaoberať zimnou a letnou údržbou ciest. Príde zima, nasneží v desiatich obciach, každý chce ísť do roboty, do školy. Ktorú pôjdete odhŕňať skôr? Teraz si sadnem do traktora a odhrniem cesty v svojej obci. Keďže nemám zamestnanca, lebo ho nedokážem zaplatiť, urobím to sám.

Aj preto navrhujeme prostredníctvom úradov práce viac podporovať zamestnanosť v malých obciach. Alebo dať napríklad aspoň horským obciam nejaké dopravné prostriedky na odhŕňanie snehu a posyp ciest, na podobnom princípe ako dobrovoľní hasiči dostali techniku. Jednak sa podporí zamestnanosť, jednak ľudia budú mať istotu, že sa dostanú do práce, do školy, že sa k nim dostane sanitka, hasiči či čerstvý chlieb.

Toto je život, toto je realita, nie tvorba reforiem na základe štatistík a analýz úradníkov od zeleného stola.

Kandidujete?

- Povedal som si, že už nebudem kandidovať. Nechceli kandidovať ani poslanci. Vedia, aká je situácia v malých obciach. Nehlásil sa nikto. To, že niekde kandidujú na starostu, je len výsledkom toho, že ľudia prišli a uprosili ich, aby išli, že ako bude obec fungovať.

Tak to bolo aj v mojom prípade. U nás som jediný kandidát. Idem ako nezávislý. Poviem úprimne, chýba mi trochu volebného napätia, spočítanie hlasov za a proti. V malej obci byť starostom nie je výhra. Je to obeta. Poznám starostov, ktorí neberú nijaký plat či odmenu za svoju prácu.

(Poznámka redakcie: Starosta Bajeroviec vykonáva svoj mandát na plný úväzok, pričom zarába v hrubom 1 999 eur mesačne a ročný rozpočet obce je približne 95-tisíc eur.)

Má vidiek a malé obce potenciál rozvíjať sa?

- Dnes sa všetko sústreďuje do veľkých stredísk. Ale prišla pandémia a vo veľkých mestách ostali ľudia ako vo väzení. Zrazu im bol vidiek dobrý. To isté bude teraz v ekonomickej kríze. V meste v bytovke si nič ani nedochováte, ani nedopestujete. Vidiek má obrovský potenciál na rozvoj. Je to cestovný ruch a jeho rozvoj, ešte väčšou devízou je potravinová sebestačnosť. Slovensko je vidiecka krajina a čím skôr to pochopíme, tým väčšiu šancu pomôcť si máme.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23020959/starosta-malej-obce-v-strese-musime-robit-aj-opatrenia-ktore-su-na-hrane-zakona.html

foto:
„Takto vo vetrovke úradujem už niekoľko jesení a zím, preto navrhované opatrenia na zníženie stupňov počas vykurovacieho obdobia sú na bajerovskom obecnom úrade bezpredmetné. V kancelárii mám pätnásť stupňov,“ hovorí starosta Sekerák. (Zdroj: Archív M. Sekeráka)