Ivan Pop: Osobnosti našich dějín - DECAMELLIS Josif (De Camellis)

25.09.2014

 
DECAMELLIS Josif (De Camellis) (* 1641 Chios, Řecko, †1706 Ruská Nová Ves, dnes Slovensko), významný cirkevní činitel. Puvodem Řek z ostrova Chios, generálni prokurátor rádu basiliánů a skriptor Vatikánske knihovny. Papežem byl jmenován (1689) a císaŕem potvrzen (1690) mukačevským ŕeckokatolickým biskupem. Jeho úkolem bylo šírení a upevnení únie na Podkarpatské Rusi a zlepšení situace duchovních řeckokatolické církve. Do příjezdu Decamellise neměla podkarpatská řeckokatolická cirkev žádnou vlastní bohoslužebnou literaturu.

Padesát let po odtržení od pravoslávne církve musela používat knihy, vydávané východní pravoslávnou cirkví, považované Vatikánem za schizmatické. Biskup zjistil velmi neblahou situaci v diecézi, především téméŕ úplnou negramotnost podkarpatských kněží. Zajistil místa pro prípravu mladých rusínskych duchovních v katolíckém kolégiu v Trnave. Za pomoci jágerského arcibiskupa Kollonicse vytiskl v Trnave knihy: Prytči (Biblické příběhy,1692); Katechyzys dlja naouky ouhroruskym ljudem zložennij (Katechismus pro učení uhroruských lidí sestavený, 1698); Bukvar' jazyka slaveňska písanij čtenija oučytysja chotjaščym poľeznoje rukovoženije (Šlabikár jazyka slovanského psaný chtějícím se čtení naučiti jako užitečná príručka, 1699). Tento Šlabikár Decamellise byl dlouhá leta jedinou rusínskou učebnici.

Přičinením Decamellise císař Leopold I. v roce 1692 podepsal listinu o zrovnoprávnení řeckokatolických duchovních s katolickými, tedy i přidelení půdy každé farnosti a její finanční zabezpečení. V roce 1700 došlo mezi biskupem Decamellisem a pánem mukačevského panství vévodou-protestantem Františkem II. Rákóczim ke konfliktu. Vévoda vyhnal Decamellise z Mukačeva. Biskupskou rezidenci si pote Decamellis zŕídil v Prešove v klášteře františkánu. Pred smrtí svuj majetek odkázal mukačevskému klášteru pro zřízení školy.
 
prof. Ivan Pop

Aktuality

Zobraziť všetky
30.06.2022

Hospodársky a sociálny vývoj Podkarpatskej Rusi 1919-1939  

Dejiny Podkarpatskej Rusi patria k tým témam slovenskej historiografie, ktoré neboli dlho spracovávané a slovenskí historici sa k nim „dostali“ až v 90. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa uskutočnili viaceré vedecké konferencie na túto tému, v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.06.2022

Výsledky sčítania týkajúce sa národnosti a ďalšej národnosti zrátajú

Interpretácia sčítania bude podkladom aj pre rozšírenie zoznamu obcí, v ktorých majú príslušníci národnostnej menšiny právo používať v úradnom styku menšinový jazyk. Výsledky v Sčítaní obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 týkajúce sa národno…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.06.2022

Prešov. Pozvánka do múzea

SNM – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove pripravuje výstavu „Rusíni v zbierke obrazov Petra Mikulu“. Zberateľstvo je ušľachtilým a krásnym koníčkom. Hoci si to neuvedomujeme, zberateľmi sme vlastne skoro všetci. Obrazne povedané, už od Noema…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.06.2022

Objavte Poloniny: Zažite rusínsku svadbu aj panenskú prírodu

Poloniny sú najtmavšou oblasťou na Slovensku. Pre mestského človeka znejú Poloniny priam exoticky. Aj ho lákajú, aj tak trochu strašia. Je to príliš veľké neznámo. Ale najvýchodnejší národný park na Slovensku treba zažiť. A raz nestačí. A …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.06.2022

V obci Miroľa si pripomenuli 450. výročie prvej písomnej zmienky

V obci Miroľa si v nedeľu 5. júna pripomenuli 450. výročie prvej písomnej zmienky o  obci. Po dlhšej dobe obec znovu ožila, pretože do nej smerovalo veľké množstvo ľudí z blízkeho, ale aj vzdialenejšieho okolia, ktorí prišli podporiť túto jedinečn…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.06.2022

Jubilujúci Jozef Rodák

  PaedDr. Jozef Rodák, 13.6.1943, Krajná Poľana, okr. Svidník. historik, dlhoročný riaditeľ Vojenskélho múzea vo Svidníku V roku 1947 sa jeho rodičia presťahovali do obce Dobroslava vo svidníckom okrese, kde prežil detstvo a mladé roky. Je abs…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ prychodyť do v Labirci do apatyky (lekarňi) i sja zviduje:
-Existuje viagra pro ženy...?
-Sprobujte zlatnyctvo, na druhim boku toj ulici...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať