KAMPOV PAVLO FEDOROVIČ

(*21.09.1929, Dilok, Mukačevský okres, Podkarpatská Rus – †16.11.2009, Užhorod)
matematik, publicista, väzeň GULAgu, obhajca ľudských práv, pedagóg na Užhorodskej univerzite.

Українською мовою тут:  https://www.rusyn.sk/pavlo-f-kampov-ukr/  

V roku 1970, pred voľbami do Najvyššej rady Ukrajinskej SSR, boli v Užhorode distribuované letáky v mene „Strany nenásilného obnovenia Podkarpatskej Rusi“. Tieto letáky vyzývali nevoliť oficiálnych kandidátov, ale podporiť Kampova a ďalších troch ľudí. Dva dni po voľbách bol Kampov zatknutý a obvinený podľa čl. 62 ods. 1 Trestného zákona Ukrajinskej SSR – „protisovietska agitácia a propaganda“ v súvislosti so šírením letákov. Vyšetrovateľ zistil, že 20 % voličov vyškrtlo z hlasovacích lístkov oficiálneho kandidáta a napísalo Kampovovo meno. Kampov bol tiež obvinený z autorstva brožúry „25 rokov nádejí a sklamaní“ (o 25. výročí pripojenia Podkarpatskej Rusi k ZSSR) napísanej pod pseudonymom Petro Podkarpatský. KGB vypočulo v jeho prípade viac ako 11 000 osôb. Uzavretý súd v Užhorode ho odsúdil na 6 rokov v táboroch prísneho režimu a 5 rokov vyhnanstva. 

Počas výkonu trestu bol väznený v Mordovských táboroch. V roku 1973 ho lekárska komisia v Permskej oblasti uznala za invalidného 2. skupiny. Svoje vyhnanstvo si odpykával v Tomskej oblasti, no kvôli rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu mu 18. apríla 1977 dovolili vrátiť sa domov.

V Užhorodskej nemocnici bol uznaný za invalida 1. skupiny s diagnózami chronická pneumónia, skleróza aorty, úplná atrofia ľavého oka a čiastočná atrofia pravého oka (so zrakom na úrovni 7 %).

Kampov mal ťažkosti nájsť si prácu ako matematik, ekonóm či účtovník. Neúspešne sa pokúšal uplatniť, a preto začal písať listy do ÚV KSSZ a L. Brežnevovi. Bol niekoľkokrát predvolaný a vypočúvaný KGB v súvislosti s prípadmi O. Ginzburga, L. Lukjanenka, O. Meška a I. Kandyby.

Dňa 22. apríla 1981 KGB vykonala prehliadku u Kampova a zhabala oficiálnu korešpondenciu súvisiacu s jeho snahou emigrovať, rukopisy, fotografie, osobné listy a ďalšie materiály. V ten istý deň bol zatknutý. Po vyšetrení mu bola preklasifikovaná invalidita na 2. skupinu, neskôr mu ju úplne zrušili a obvinili ho z podvodného poberania invalidného dôchodku (podľa čl. 83 ods. 3 Trestného zákona Ukrajinskej SSR). Súd ho odsúdil na 10 rokov v táboroch prísneho režimu, konfiškáciu majetku, vrátenie „neoprávnene poberaného dôchodku“ vo výške 3 260 rubľov a 40 kopejok a 3 roky vyhnanstva.

Najprv bol väznený vo Ľvove, kde trpel kvôli svojmu zdravotnému stavu, keďže takmer slepý nemohol pracovať. V roku 1982 publikoval časopis „Súčasnosť“, vydávaný v USA, jeho vyhlásenie pre OSN s názvom „Zakarpatsko v pazúroch veľmocenských šovinistov“.

Kvôli absencii rozsudku sa nemohol hneď odvolať. Kópiu rozsudku sa podarilo získať až v roku 1988, kedy jeho prípad prevzali obhajcovia ľudských práv A. S. Pribitkov z Kujbyševa a N. Lisovská z Moskvy. Súd však napriek ich snahe odmietol prehodnotiť trest. Kampov bol prepustený až 30. augusta 1989 na základe intervencií obhajcov ľudských práv a uznesenia prezídia Zakarpatského oblastného súdu.

Po prepustení žil v Užhorode, kde sa venoval verejnej činnosti. Bol predsedom oblastnej pobočky Všeukrajinskej spoločnosti politických väzňov a represovaných a členom Národného zväzu novinárov Ukrajiny (od roku 2003). V roku 2004 mu bol udelený Rad „Za zásluhy“ III. stupňa. Bol autorom troch kníh a viac ako troch stoviek článkov.

Rozhovor s A.K, nájdete TU: https://museum.khpg.org/1271264046  


Bibliografia:

I. List politického vyhnanca Pavla Kampova Suslovovi. — Súčasnosť, 1977, č. 7-8. Zakarpatsko v chápadlách veľmocenských šovinistov. — „Súčasnosť“, 1982, č. 4-5. Roky prenasledovania a týrania. — „Súčasnosť“, 1987, č. 7-8. Podkarpatský P. 25 rokov nádejí a sklamaní. — „Rusínsky svet“, zv. 1. 1999. Pavlo Kampov: “V 20. storočí Zakarpatsko prežilo strašné muky”. – Starý zámok, Užhorod. – 1999. – 2. septembra. Rodná zem, moje útočisko a hrob: Spomienky politického väzňa brežnevovsko-andropovských GULAGov. — Užhorod, 2001. Naša osud — môj nepokoj. — Užhorod, 2003. Čierne žihadlo vychádza z úkrytu. — Užhorod, 2004.

zdroj:
https://museum.khpg.org/1113911793