KAMPOV PAVLO FEDOROVIČ
(*21.09.1929, Dilok, Mukačevský okres, Podkarpatská Rus – †16.11.2009, Užhorod)
matematik, publicista, väzeň GULAgu, obhajca ľudských práv, pedagóg na Užhorodskej univerzite.
Українською мовою тут: https://www.rusyn.sk/pavlo-f-kampov-ukr/
V roku 1970, pred voľbami do Najvyššej rady Ukrajinskej SSR, boli v Užhorode distribuované letáky v mene „Strany nenásilného obnovenia Podkarpatskej Rusi“. Tieto letáky vyzývali nevoliť oficiálnych kandidátov, ale podporiť Kampova a ďalších troch ľudí. Dva dni po voľbách bol Kampov zatknutý a obvinený podľa čl. 62 ods. 1 Trestného zákona Ukrajinskej SSR – „protisovietska agitácia a propaganda“ v súvislosti so šírením letákov. Vyšetrovateľ zistil, že 20 % voličov vyškrtlo z hlasovacích lístkov oficiálneho kandidáta a napísalo Kampovovo meno. Kampov bol tiež obvinený z autorstva brožúry „25 rokov nádejí a sklamaní“ (o 25. výročí pripojenia Podkarpatskej Rusi k ZSSR) napísanej pod pseudonymom Petro Podkarpatský. KGB vypočulo v jeho prípade viac ako 11 000 osôb. Uzavretý súd v Užhorode ho odsúdil na 6 rokov v táboroch prísneho režimu a 5 rokov vyhnanstva.
Počas výkonu trestu bol väznený v Mordovských táboroch. V roku 1973 ho lekárska komisia v Permskej oblasti uznala za invalidného 2. skupiny. Svoje vyhnanstvo si odpykával v Tomskej oblasti, no kvôli rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu mu 18. apríla 1977 dovolili vrátiť sa domov.
V Užhorodskej nemocnici bol uznaný za invalida 1. skupiny s diagnózami chronická pneumónia, skleróza aorty, úplná atrofia ľavého oka a čiastočná atrofia pravého oka (so zrakom na úrovni 7 %).
Kampov mal ťažkosti nájsť si prácu ako matematik, ekonóm či účtovník. Neúspešne sa pokúšal uplatniť, a preto začal písať listy do ÚV KSSZ a L. Brežnevovi. Bol niekoľkokrát predvolaný a vypočúvaný KGB v súvislosti s prípadmi O. Ginzburga, L. Lukjanenka, O. Meška a I. Kandyby.
Dňa 22. apríla 1981 KGB vykonala prehliadku u Kampova a zhabala oficiálnu korešpondenciu súvisiacu s jeho snahou emigrovať, rukopisy, fotografie, osobné listy a ďalšie materiály. V ten istý deň bol zatknutý. Po vyšetrení mu bola preklasifikovaná invalidita na 2. skupinu, neskôr mu ju úplne zrušili a obvinili ho z podvodného poberania invalidného dôchodku (podľa čl. 83 ods. 3 Trestného zákona Ukrajinskej SSR). Súd ho odsúdil na 10 rokov v táboroch prísneho režimu, konfiškáciu majetku, vrátenie „neoprávnene poberaného dôchodku“ vo výške 3 260 rubľov a 40 kopejok a 3 roky vyhnanstva.
Najprv bol väznený vo Ľvove, kde trpel kvôli svojmu zdravotnému stavu, keďže takmer slepý nemohol pracovať. V roku 1982 publikoval časopis „Súčasnosť“, vydávaný v USA, jeho vyhlásenie pre OSN s názvom „Zakarpatsko v pazúroch veľmocenských šovinistov“.
Kvôli absencii rozsudku sa nemohol hneď odvolať. Kópiu rozsudku sa podarilo získať až v roku 1988, kedy jeho prípad prevzali obhajcovia ľudských práv A. S. Pribitkov z Kujbyševa a N. Lisovská z Moskvy. Súd však napriek ich snahe odmietol prehodnotiť trest. Kampov bol prepustený až 30. augusta 1989 na základe intervencií obhajcov ľudských práv a uznesenia prezídia Zakarpatského oblastného súdu.
Po prepustení žil v Užhorode, kde sa venoval verejnej činnosti. Bol predsedom oblastnej pobočky Všeukrajinskej spoločnosti politických väzňov a represovaných a členom Národného zväzu novinárov Ukrajiny (od roku 2003). V roku 2004 mu bol udelený Rad „Za zásluhy“ III. stupňa. Bol autorom troch kníh a viac ako troch stoviek článkov.
Rozhovor s A.K, nájdete TU: https://museum.khpg.org/1271264046
Bibliografia:
I. List politického vyhnanca Pavla Kampova Suslovovi. — Súčasnosť, 1977, č. 7-8. Zakarpatsko v chápadlách veľmocenských šovinistov. — „Súčasnosť“, 1982, č. 4-5. Roky prenasledovania a týrania. — „Súčasnosť“, 1987, č. 7-8. Podkarpatský P. 25 rokov nádejí a sklamaní. — „Rusínsky svet“, zv. 1. 1999. Pavlo Kampov: “V 20. storočí Zakarpatsko prežilo strašné muky”. – Starý zámok, Užhorod. – 1999. – 2. septembra. Rodná zem, moje útočisko a hrob: Spomienky politického väzňa brežnevovsko-andropovských GULAGov. — Užhorod, 2001. Naša osud — môj nepokoj. — Užhorod, 2003. Čierne žihadlo vychádza z úkrytu. — Užhorod, 2004.
zdroj:
https://museum.khpg.org/1113911793
matematik, publicista, väzeň GULAgu, obhajca ľudských práv, pedagóg na Užhorodskej univerzite.
Українською мовою тут: https://www.rusyn.sk/pavlo-f-kampov-ukr/
V roku 1970, pred voľbami do Najvyššej rady Ukrajinskej SSR, boli v Užhorode distribuované letáky v mene „Strany nenásilného obnovenia Podkarpatskej Rusi“. Tieto letáky vyzývali nevoliť oficiálnych kandidátov, ale podporiť Kampova a ďalších troch ľudí. Dva dni po voľbách bol Kampov zatknutý a obvinený podľa čl. 62 ods. 1 Trestného zákona Ukrajinskej SSR – „protisovietska agitácia a propaganda“ v súvislosti so šírením letákov. Vyšetrovateľ zistil, že 20 % voličov vyškrtlo z hlasovacích lístkov oficiálneho kandidáta a napísalo Kampovovo meno. Kampov bol tiež obvinený z autorstva brožúry „25 rokov nádejí a sklamaní“ (o 25. výročí pripojenia Podkarpatskej Rusi k ZSSR) napísanej pod pseudonymom Petro Podkarpatský. KGB vypočulo v jeho prípade viac ako 11 000 osôb. Uzavretý súd v Užhorode ho odsúdil na 6 rokov v táboroch prísneho režimu a 5 rokov vyhnanstva.
Počas výkonu trestu bol väznený v Mordovských táboroch. V roku 1973 ho lekárska komisia v Permskej oblasti uznala za invalidného 2. skupiny. Svoje vyhnanstvo si odpykával v Tomskej oblasti, no kvôli rýchlemu zhoršeniu zdravotného stavu mu 18. apríla 1977 dovolili vrátiť sa domov.
V Užhorodskej nemocnici bol uznaný za invalida 1. skupiny s diagnózami chronická pneumónia, skleróza aorty, úplná atrofia ľavého oka a čiastočná atrofia pravého oka (so zrakom na úrovni 7 %).
Kampov mal ťažkosti nájsť si prácu ako matematik, ekonóm či účtovník. Neúspešne sa pokúšal uplatniť, a preto začal písať listy do ÚV KSSZ a L. Brežnevovi. Bol niekoľkokrát predvolaný a vypočúvaný KGB v súvislosti s prípadmi O. Ginzburga, L. Lukjanenka, O. Meška a I. Kandyby.
Dňa 22. apríla 1981 KGB vykonala prehliadku u Kampova a zhabala oficiálnu korešpondenciu súvisiacu s jeho snahou emigrovať, rukopisy, fotografie, osobné listy a ďalšie materiály. V ten istý deň bol zatknutý. Po vyšetrení mu bola preklasifikovaná invalidita na 2. skupinu, neskôr mu ju úplne zrušili a obvinili ho z podvodného poberania invalidného dôchodku (podľa čl. 83 ods. 3 Trestného zákona Ukrajinskej SSR). Súd ho odsúdil na 10 rokov v táboroch prísneho režimu, konfiškáciu majetku, vrátenie „neoprávnene poberaného dôchodku“ vo výške 3 260 rubľov a 40 kopejok a 3 roky vyhnanstva.
Najprv bol väznený vo Ľvove, kde trpel kvôli svojmu zdravotnému stavu, keďže takmer slepý nemohol pracovať. V roku 1982 publikoval časopis „Súčasnosť“, vydávaný v USA, jeho vyhlásenie pre OSN s názvom „Zakarpatsko v pazúroch veľmocenských šovinistov“.
Kvôli absencii rozsudku sa nemohol hneď odvolať. Kópiu rozsudku sa podarilo získať až v roku 1988, kedy jeho prípad prevzali obhajcovia ľudských práv A. S. Pribitkov z Kujbyševa a N. Lisovská z Moskvy. Súd však napriek ich snahe odmietol prehodnotiť trest. Kampov bol prepustený až 30. augusta 1989 na základe intervencií obhajcov ľudských práv a uznesenia prezídia Zakarpatského oblastného súdu.
Po prepustení žil v Užhorode, kde sa venoval verejnej činnosti. Bol predsedom oblastnej pobočky Všeukrajinskej spoločnosti politických väzňov a represovaných a členom Národného zväzu novinárov Ukrajiny (od roku 2003). V roku 2004 mu bol udelený Rad „Za zásluhy“ III. stupňa. Bol autorom troch kníh a viac ako troch stoviek článkov.
Rozhovor s A.K, nájdete TU: https://museum.khpg.org/1271264046
Bibliografia:
I. List politického vyhnanca Pavla Kampova Suslovovi. — Súčasnosť, 1977, č. 7-8. Zakarpatsko v chápadlách veľmocenských šovinistov. — „Súčasnosť“, 1982, č. 4-5. Roky prenasledovania a týrania. — „Súčasnosť“, 1987, č. 7-8. Podkarpatský P. 25 rokov nádejí a sklamaní. — „Rusínsky svet“, zv. 1. 1999. Pavlo Kampov: “V 20. storočí Zakarpatsko prežilo strašné muky”. – Starý zámok, Užhorod. – 1999. – 2. septembra. Rodná zem, moje útočisko a hrob: Spomienky politického väzňa brežnevovsko-andropovských GULAGov. — Užhorod, 2001. Naša osud — môj nepokoj. — Užhorod, 2003. Čierne žihadlo vychádza z úkrytu. — Užhorod, 2004.
zdroj:
https://museum.khpg.org/1113911793
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2025
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.04.2025
Liberty Bell - Zvon Slobody. Československo a Rusíni
Demokratická stredoeurópska únia - Zvon slobody
Tom Campbell
Telegram: 6. máj 1940
Adresát: Pán Hitler, Berlín
„Jediná presná replika Zvonu slobody z Independence Hall vo Filadelfii bola darovaná Československu Američanmi pri …
10.04.2025
Rusín-Američan, ktorý spravil sám seba európskym prezidentom: Grigorij Ignatij Žatkovyč
orginal: The Fellow Who Made Himself President of a European Republic: Gregory Ignatius Zhatkovych
Pavel Robert Magocsi
Torontská univerzita / University of Toronto
Abstrakt
( po anglicky TU ) ( po poľsky TU )
Rusín-Amer…
09.04.2025
1700 rokov od koncilu v Nicei
Medzinárodná teologická komisia vydala nový dokument o Nicejskom koncile
Rok 2025 je podľa teológov jedinečnou príležitosťou zdôrazniť, „že to, čo máme spoločné, je kvantitatívne a kvalitatívne oveľa silnejšie než to, čo nás rozdeľuje“.
Já…
09.04.2025
Záhada o dátume Paschy
Dr. Richard Otte
Emeritný profesor filozofie na Kalifornskej univerzite v Santa Cruz
V ranej cirkvi neexistoval jednotný alebo štandardný deň, kedy sa oslavovalo zmŕtvychvstanie, a Prvý ekumenický koncil v Nicei rozhodol, že všetci kresťania…
08.04.2025
Pedagogická asistentka z Jarovníc: Nemám rada, keď ma niekto chváli len preto, že som Rómka
Ako dieťa počúvala, že jarovnícki Rómovia nechodia na vysoké školy. Dnes Natália Kalejová študuje na univerzite a chystá sa do sveta.
Lucia Matejová
Nesúhlasím s tvrdením, že vzdelanie je zadarmo a dostupné pre každého, hovorí Natália Kale…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
-Čiste sumliňa - peršŷj pryznak sklerozŷ...

Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať