Z mŷšŷ kožuch na zymu

30.12.2022


Chotilo bŷ s’a byty, lem treba najty koho.

„Dokazŷ“, kotrŷ SBU našla počas raziji, jaka mala bŷty zamir’ana na prorosijku propagandu, diverziju i dila z tŷm povjazanŷ, v Chresto-Vozdvyžeňskim pravoslavnim sobori v Užhorodi, suť ne potverdžiňom diverziji Sydora, ale potverdžiňom atakovaňa Rusyniv.

Orginal tekstu u kyrylici: https://www.lem.fm/z-myshy-kozhukh-na-zimu/

Lem nedavno poľske vŷdavnyc’tvo Libra vŷdalo knyžku vŷznačnoho rusyňskoho istorika, mimo inšoho ukrajinoznateľa, Pavla Roberta Magočija pid nazvov Ukrajina. O deržavnosty i narodnij identiti.

Knyžka bŷvšoho predsedŷ a sučasnoho čestnoho predsedŷ Svitovoj radŷ Rusyniv je dopovnenov verzijov ekspertizŷ, kotra bŷla do Haagu peredložena na Medžinarodnŷj sudnŷj tribunal. Magočij, kotrŷj jasno u svojim materiali boronyť Ukrajinu i jij pravo na isnovaňa, a nelem teper’, po začatku vojnŷ, ale svoji poziciji jasno deklarovav už od okupaciji Krymu, je tot sam Magočij, kotrŷj stojav na čoli Svitovoho kongresu Rusyniv, jakŷj u 2007-im roci pryjav rusyňsku narodnu simboliku – erb, flag, himnu.

Po raziji, kotra 14-ho decembra 2022-ho roku odbŷla s’a v užhoroďskim chrami, kotroho nastojateľom je tak samo v rusyňskim rusi poznatŷj pravoslavnŷj svjaščenyk Dymytrij Sydor, s’a odkrŷvať vopros, ci toto maje bŷty poďaka Magočijovy i joho narodu za joho namahŷ boronyty Ukrajinu pered medžinarodnŷm tribunalom.

Ne budu detajlno komentovaty raziji, kotrŷ Služba bezpekŷ Ukrajinŷ robyť v budynkach Ukrajiňskoj pravoslavnoj cer’kvy, no vse s’a ku tomu pyše, že hľadajuť diverzantiv, prorosijsku propagandu i tak dalše.

Diverziju pišly hľadaty i do Sydora. І što našly? Očekovav bŷ jem, že pokľa je razija zamir’ana na vŷsše spomjanutŷ dila, pak suť dvi možlyvosty. Pryjdeme, najdeme, opublikujeme, že s’me to našly. Abo pryjdeme, ne najdeme, i vtohdŷ treba jasno informovaty, že nyč take s’a ne našlo.

Što zrobyla SBU v prypadi rusyňskoho svjaščenyka? Pryšla i nafotyla rusyňskŷj flag, album rusyňskoho spivaka, nalipkŷ lem.fm, istoričnŷ gazetŷ… Rusyňskŷj flag lžŷvo označila za flag „Republikŷ Pidkarpaťska Rus’“, problemov bŷla i notacija istoričnoj Himnŷ pidkarpaťskŷx Rusyniv. Tak samo ikona karpatorus’kŷch, značiť rusyňskŷch svjatŷch.

Lem de tam je diverzija? De tam je moskovska propaganda? De je jeden jedynŷj artefakt na znymci, kotrŷj bŷ potverdžovav toto, po što tam SBU išla? Keď take štos’ našly, čom to ne vkazaly?

Hej, treba pryznaty, že SBU našla i okladku „pasporta“, bez vnutrišnich storinok, „Republikŷ Pidkarpaťska Rus’“. Ale vjedno z tŷm treba spomjanuty, že za totu „PR akciju“ kolo pasportiv ci nezaležnosty pidkarpaťskŷch Rusyniv Sydor vže bŷv svoho času pokaranŷj.

Po perše, vŷšmaryly ho iz Svitovoho kongresu Rusyniv, kotrŷj s’a od dačoho takoho striktno dištancovav, i holovnu roľ tam znova hrav vŷsše spomynanŷj Magočij. Po druhe, Sydor bŷv sudženŷj i bŷv odsudženŷj na uslovnu karu.

Durnota trymaty totu okladku. Ale v normalnŷch krajinach za jeden i tot samŷj karnŷj čin mož bŷty odsudženŷj raz. Ci na Ukrajini majuť novŷj štandard, i buduť za toto same sudyty vece raz? Vse jak pryjduť do Sydora mož nanovo začaty sud?

SBU pryšla z tŷm, že iduť pojimaty velyke zvir’a, z kotroho ušŷjuť Ukrajinc’am kožuch na zymu. No i keď už našly lem mŷš, povily sobi, že cholem malŷj kožuch na zymu bŷ z toho mih bŷty.

Rusyňskŷ organizaciji z ciloho svita od samoho počatku vojnŷ ostro odsudyly vojnu i nazvaly toho, chto je agresor, i chto s’a lem boronyť. Vŷslovyly svoju solidarnosť z Ukrajinov, choc’ tota deržava dodnes’ jim ne pryznala prava. Rusyňskŷ organizaciji robyly blahodijnŷ akciji, zberaly produktŷ i hrošŷ, žebŷ pomoči ľuďam na Ukrajini, bez ohľadu na jich narodnosť, pomahaly prosto ľuďam v nuždi. І čoho s’a Rusynŷ dočekaly?

Dočekaly s’a toho, že namisto pereociniňa poziciji Kyjeva odnosno rusyňskoho naroda i joho prav, SBU robyť z rusyňskoho flagu flag neisnujučoj i nykŷm nežadanoj z boku Rusyniv republikŷ, robyť z Rusyniv separatistiv, odkrŷvať proty Rusyniv vnutrišnij front, jak kebŷ ne starčiv tot realnŷj na vŷchodi krajinŷ proty rosijskoho agresora.

Kebŷ jem chotiv robyty diverziju i škodyty vlastnij krajini, točno tak bŷ jem to robyv, žebŷ zrobyty škandal i buntovaty u ľudej nenavysť do dajakoj grupŷ naseliňa. Toto bŷla zadača SBU, žebŷ vjedno z razijov navaľaly vedra brudu na Rusyniv, i zbuntovaly ľudej proty nych?

Jakbač hej, bo ne vir’u v možlyvosť, že SBU ne znať, že našly rusyňskŷj flag, ne flag dajakoj „republikŷ“, že našly flag, kotrŷj doteper’ chosnovav s’a na všŷtkŷch rusyňskŷch podijach, kotrŷ na Ukrajini prochodyly, i nygda to ne bŷlo žadnov problemov. Že našly flag, kotrŷj pryjala medžinarodna rusyňska organizacija v ramkach svojoj narodnoj simbolikŷ, a ne jak simbol dajakoj deržavŷ.

Bo pokľa bŷ jem mav viryty tomu, že tot flag doteper’ SBU ne vydila na našŷch podijach i ne znala, že to ne „deržavnŷj“ flag, ale narodnŷj, pak može Kyjiv rozpustyty cile SBU, bo durnišu bezpeku bŷ s’me ne našly any v krajinach treťoho svita, a to nyjak ne choču obražaty krajinŷ treťoho svita.

Cile to vŷzerať tak, že SBU pryšla z tŷm, že iduť pojimaty velyke zvir’a, z kotroho ušŷjuť Ukrajinc’am kožuch na zymu. No i keď už našly lem mŷš, povily sobi, že cholem malŷj kožuch na zymu bŷ z toho mih bŷty. І opublikovaly fotkŷ rusyňskŷch artefaktiv iz lžŷvŷma komentar’amy. Toto vam ľudej zahrije? Nenavsyť vamy buntovana? Chotilo bŷ s’a byty, ta s’te našly koho?

Pokľa majuť bŷty ľudy na Ukrajini karanŷ za rusyňskŷ flagŷ, je to nebezpečnŷj precedens, na kotrŷj bŷ mav reagovaty Svitovŷj kongres Rusyniv, ale i sam Magočij. Tycho bŷ ne mav bŷty any Brusel, kotrŷj dav Kyjevu štatut kandidata na vstup do Uniji.

A Kyjiv bŷ mav dumaty na to, že za zločinŷ, kotrŷ dijaly s’a v ramkach vojnŷ v bŷvšij Juhoslaviji, pak pered tribunalom v Haazi sudyly nelem predstavyteliv jednoho naroda, považovanoho za peršoho agresora, ale všŷtkŷch, kotrŷ totŷ zločinŷ počas vojnŷ robyly. Choču viryty, že s’a Ukrajina ku takŷm zločinam, proty dajakoho maloho, slaboho, mirnoho naroda, ne prychŷlyť.

Petro Medviď 

Žridlo:
https://www.lem.fm/z-myshy-kozhukh-na-zimu/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.04.2024

Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik  s rusínskymi koreňmi

25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne. V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča sja tak micno do ňoho zaľubyla, že mu porodyla syna už štyri misjaci od poznakomlinňa.
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať