Zástupcovia menšín sa stretli na zasadnutí svojej komory

14.10.2026

Novelizácia školského zákona môže ohroziť národnostné školy.

Peter Medviď


 

По русиньскы: #rusyn

V utorok 13. októbra 2026 sa v bratislavskom vládnom hoteli Bôrik uskutočnilo tretie zasadnutie Komory národnostných menšín Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny. Rokovanie viedol jej predseda Milan Ján Pilip, člen rady za rusínsku národnostnú menšinu. Zúčastnil sa na ňom aj splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony.

Zástupcovia menšín prerokovali témy, ktorým sa budú venovať na najbližšom zasadnutí rady vlády v novembri. Hovorili napríklad o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, stave národnostného vysielania v STVR či o hlavnom uznesení Federálnej únie európskych národností.

Pripravuje sa menšia novela zákona o fonde

Členovia Komory národnostných menšín dostali pred zasadnutím správu o činnosti Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Zástupcovia menšín si vopred pripravili otázky, na ktoré žiadajú od fondu odpovede. Vychádzajú z aktuálnych problémov, ktoré v jeho fungovaní vnímajú. Téme sa budú venovať aj na najbližšom zasadnutí rady vlády.

Otvorila sa aj otázka novelizácie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín. Týždeň pred zasadnutím komory sa po dlhšom čase opäť zišla pracovná skupina pre prípravu novely, v ktorej majú zastúpenie aj národnostné menšiny.

Ako upozornil jeden zo zástupcov maďarskej menšiny v komore, ktorý je zároveň členom pracovnej skupiny, nateraz sa pripravuje iba menšia novela. Jej cieľom je zvýšiť objem financií pre fond a zaradiť do systému podpory aj goralskú národnostnú menšinu, ktorú na Slovensku oficiálne uznali vlani.

Podľa neho však stretnutie nemalo charakter skutočného pracovného rokovania. Zástupcovia menšín boli iba informovaní o pripravovaných krokoch bez toho, aby sa s nimi o zmenách vopred konzultovalo.

Menšiny chcú rokovať s vedením STVR

Na zasadnutí sa hovorilo aj o národnostnom vysielaní Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR). Z materiálu, ktorý členovia dostali pred rokovaním, vyplýva, že napriek novinkám, ktoré STVR zdôrazňuje alebo plánuje zaviesť, zostáva národnostné vysielanie, najmä televízne, dlhodobo podfinancované.

Televízia má povinnosť odvysielať ročne 500 hodín národnostného vysielania, financie však má len na výrobu približne 146 hodín programu. Aj tento rok preto vysiela premiéry a reprízy v pomere 1 : 4. S týmto stavom nie sú menšiny spokojné. Ani vyhliadky na budúci rok nie sú priaznivejšie.

Zástupcovia menšín preto požiadali Ákosa Horonyho, aby ako splnomocnenec inicioval čo najskoršie stretnutie vedenia STVR so zástupcami menšín. Žiadajú pravidelné a plnohodnotné národnostné vysielanie s dostatkom financií na výrobu premiérových programov. Samotné formálne plnenie povinností zo strany STVR nepovažujú za postačujúce.

Rada by mala prijať pozičný dokument

Predseda Komory národnostných menšín Milan Ján Pilip pripravil na utorkové zasadnutie Pozičný dokument k participácii národnostných menšín na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú.

„Predmetom dokumentu je nastavenie účasti národnostných menšín na výberových konaniach na vedúce pozície v kultúrnych inštitúciách a návrh systémového opatrenia uplatniteľného vo vzťahu ku všetkým národnostným menšinám,“ uvádza predkladateľ v dokumente.

Milan Ján Pilip v ňom podrobne cituje legislatívny rámec, ktorý národnostným menšinám na Slovensku zaručuje účasť na výberových konaniach, v ktorých sa obsadzujú napríklad miesta riaditeľov ich inštitúcií. Zároveň od roku 2019 dokumentuje prípady, keď sa vyberali riaditelia národnostných múzeí, ale vo výberovej komisii nemala dotknutá menšina ani jedného zástupcu. Problematická bola aj voľba riaditeľa Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

Dokument navrhuje riešenia, ktoré by mali tento problém odstrániť a zabezpečiť menšinám reálny hlas v podobných procesoch. V diskusii ich zástupcovia upozornili, že takéto pravidlá treba požadovať aj od ďalších zriaďovateľov, napríklad samosprávnych krajov, ktoré zriaďujú divadlá či umelecké súbory. Menšiny by mali mať možnosť rozhodovať aj o obsadzovaní vedúcich pozícií v národnostnom vysielaní STVR.

Po prepracovaní dokumentu chcú zástupcovia menšín dosiahnuť, aby ho na najbližšom zasadnutí prijala celá Rada vlády SR pre národnostné menšiny. Zároveň žiadajú, aby bol záväzným dokumentom pre ďalšie riešenia v tejto oblasti vrátane legislatívnych zmien.

Problémom môže byť novela školského zákona

Komora prerokovala aj plán činnosti Rady vlády SR pre národnostné menšiny na rok 2027. Počíta sa s dvoma zasadnutiami, ktoré by sa mali uskutočniť v máji a novembri.

V rámci pravidelného bodu programu bolo predstavené a prerokované hlavné uznesenie Federálnej únie európskych národností (FUEN), prijaté na zasadnutí organizácie 19. septembra 2026 vo fínskom hlavnom meste.

Uznesenie sa zaoberá umelou inteligenciou a menšinovými jazykmi. FUEN vyzýva Európsku úniu, Európsku komisiu, firmy pôsobiace v oblasti umelej inteligencie, vlády jednotlivých štátov aj Radu Európy, aby menšinovým jazykom zabezpečili v oblasti umelej inteligencie spravodlivé postavenie v súlade s právnymi predpismi a zásadami inklúzie. Požiadavky adresované vládam jednotlivých štátov chcú zástupcovia menšín na najbližšom zasadnutí rady vlády tlmočiť aj slovenskej vláde.

V bode Rôzne sa diskutovalo o štyroch témach. Milan Ján Pilip informoval o situácii okolo Slovenského národného múzea - Múzea rusínskej kultúry v Prešove. Upozornil na plán predať budovu bez jasnej predstavy o ďalšom fungovaní múzea a bez širšej diskusie so zástupcami Rusínov. Zdôraznil, že v tejto veci by nemali mlčať ani ostatné menšiny, pretože podobná situácia by sa v budúcnosti mohla dotknúť aj ich inštitúcií.

Hovorilo sa aj o úprave Rokovacieho poriadku volebného zhromaždenia Rady vlády SR pre národnostné menšiny. Jeho súčasné znenie spôsobuje problémy pri doplňujúcich voľbách náhradníkov členov rady. Nejednoznačné je aj to, ktoré subjekty sa môžu do volieb registrovať.

Členovia komory dostali aj informáciu o aktuálnom stave používania jazykov národnostných menšín za rok 2026. Prieskum v obciach a mestách s národnostnými menšinami sa tento rok prvýkrát uskutočnil výlučne prostredníctvom elektronických dotazníkov. Podľa predbežných výsledkov dosahuje ich návratnosť 98,5 percenta, čo je najvyššia hodnota v doterajšej histórii týchto prieskumov.

Dlhšiu diskusiu vyvolala najmä informácia o aktuálnych legislatívnych procesoch a aktivitách v oblasti práv národnostných menšín. Nespokojnosť vzbudila pripravovaná novela zákona o výchove a vzdelávaní, ktorá má okrem iného zvýšiť najnižší priemerný počet žiakov v triedach prvého stupňa základných škôl z 13 na 15 a na druhom stupni z 15 na 18.

Ohrozené sú tým najmä národnostné školy, ktoré majú spravidla menej žiakov než školy so slovenským vyučovacím jazykom. Nesplnenie nových kritérií by mohlo viesť k vyradeniu školy zo siete škôl, a teda k jej zániku.

Podľa zástupcov maďarskej menšiny by v ich prípade mohlo byť ohrozených 40 percent škôl. Iné menšiny by o svoje školy zrejme prišli úplne. Komora národnostných menšín sa zhodla, že túto tému treba otvoriť na najbližšom zasadnutí rady vlády a zabezpečiť legislatívne výnimky pre národnostné školy.

Zasadnutie Rady vlády SR pre národnostné menšiny sa uskutoční 10. novembra.

Peter Medviď

zdroj:
https://www.lem.fm/predstaviteli-menshyn-zyshli-sya-na-zasidanyu-svojoj-palaty/

----

Представителі меншын зышли ся на засіданю свойой палаты

Новелізація школьского закона може огрозити народностны школы.

Петро Медвідь  

У віторок 13-го октобра 2026-го року одбыло ся в Братіславі у владнім готелі Bôrik 3-тє засіданя Палаты народностных меншын Рады влады Словацькой Републікы про народностны меншыны. Засіданя вів їй председа Мілан Ян Піліп – член за русиньску народностну меншыну, участный быв і уповномоченый влады СР про народностны меншныны Акош Горонь.

Представителі меншын обговорили темы, котрыма будуть занимати ся на найблизшім засіданю Рады влады, яке одбуде ся в новембрі. Меджі темами были наприклад Фонд на підпору културы народностных меншын, стан народностного высыланя в STVR але і Головне узнесіня Федералной унії европскых народностей.

Фонд перейде малов новелізаційов
Членове Палаты народностных меншын дістали пред засіданьом Справу о діятельности Фонду на підпору културы народностных меншын. Представителі меншын списали уж передом вопросы, на котры жадають одповіді од фонду. Вопросы выходять із актуалных проблем, котры меншыны у фонді видять. Темов, як уж было спомянуто, будуть занимати ся і на найблизшім засіданю Рады влады.

Окрем того одкрыв ся і вопрос новелізації Закона о Фонді на підпору културы народностных меншын. Тыждень перед засіданьом Палаты народностных меншын была скликана робоча ґрупа, яка існує ку новелізації фонду, в котрій мають меншыны своїх представителів, і котра не засідала довшый час.

Як звернув увагу єден із членів народностной палаты за Мадярів, котрый є і членом робочой ґрупы, натеперь приготовлює ся лем мала новелізація, котра має звекшыти обєм фінанцій про фонд, і придати до схемы ґуральску народностну меншыну, яка была офіціално на Словакії вызнана минувшый рік.

Так само повів, же за його думками не ішло о стрічу робочой ґрупы, кедьже жадна робота з боку меншын ся не зробила. Членове ґрупы за меншыны дістали лем інформацію о тім, што ся іде зробити, без попередніх конзултацій із нима.

Меншыны хотять стрічу з веджіньом STVR
На засіданю обговорила ся і проблематіка народностного высыланя в Словацькій телевізії і радіо (STVR). Із матеріалу, котрый дістали членове перед засіданьом, є видіти, же наперек тому, же STVR акцентує новоты, котры запровадила, і котры планує, высыланя, головно в телевізії, є довгодобо підфінанцоване.

Телевізія має обовязок высылати 500 годин народностного высыланя за рік, но фінанції має лем на приблизно 146 годины выробы. На основі того і тот рік в телевізії ідуть премєры і репрізы із поділом 1 ку 4. То є стан, із котрым меншыны не суть спокійны. Ліпшы проґнозы не суть ани на слідуючій рік

Представителі меншын зато пожадали Акоша Гороня, жебы із свойой функції уповномоченого пожадав о стрічу веджіня STVR із меншынами, і то в штонайкуртшім часі. Меншыны не хотять лем формалне повніня обовязків із боку STVR, але реалне народностне высыланя, котре буде мати достаточны фінанції на выробу премєровых проґрамів, і буде реґуларне.

Рада бы мала прияти позічный документ
Председа Палаты народностных меншын Піліп приготовив на віторокове засіданя Позічный документ ку партіціпації народностных меншын нa вырішованю о ділах, котры ся їх дотуляють.

„Предметом документу є способ наставліня партіціпації народностных меншын на выберовых процесах веджіня културных інштітуцій і пропозіція сістемового кроку реалізовательного в одношіню ку вшыткым народностным меншынам,“ пише передкладатель в документі.

Мілан Ян Піліп точно цітує леґіслатівны рамкы, котры ґарантують народностным меншынам в Словацькій републіці брати участь на конкурзах, де выберають ся наприклад директоры їх офіціалных інштітуцій, но єдночасно документує од року 2019 припады, коли были выбераны директоры народностных музеїв, але у выберовій комісії народностна меншына, котрой ся то дотуляло, не мала ани єдного представителя. Проблематічна была і вольба директора Фонду на підпору културы народностных меншын.

В данім документі пропонує рішіня, котры бы в будучности мали тоту проблему одсторонити і забезпечіти, жебы меншыны реално мали голос в такых процесах. В діскусії представителі меншын звернули увагу на то, же треба такы правила жадати і од іншых зряджователів, наприклад од самосправных країв, котры мають під собов театры ці ансамблі, а так само бы мали мати меншыны можность вырішовати і о ведучіх позіціях в народностнім высыланю RTVS.

По переробліню позічного документу меншыны хотять, жебы быв приятый цілов Радов влады СР про народностны меншыны на найблизшім засіданю, і жебы то быв обовязуючій документ про далшы рішіня, наприклад і леґіслалтівны, в тій справі.

Школьскый закон може быти проблема
Обговореный быв і план діятельности Рады влады СР про народностны меншыны на рік 2027. Рахує ся із двома засіданями, котры бы мали быти в місяцях май і новембер.

В рямках реґуларного пункту засіданя было одпрезентоване а обговорене Головне узнесіня Федералной унії европскых народностей (ФУЕН), котре было прияте на засіданю той орґанізації 19-го септембра 2026-го року в столиці Фінландії.

Тото узнесіня занимать ся штучным інтелектом і меншыновыма языками. ФУЕН апелує на Европску унію, Еврупску комісію, фірмы, котры роблять на штучнім інтелекті, народны влады ці Раду Европы, жебы меншыновы языкы мали в рамках штучного інтелекту справедливу позіцію, в згоді із правныма приписами і інклузійов. Пожадавкы, котры суть адресованы народным владам, хотять представителі меншын тлумачіти і словацькій владі на найблизшім засіданю Рады влады.

В пункті Різне обговорили ся чотыри темы. Мілан Ян Піліп інформовав о сітуації коло Словацького народного музея – Музея русиньской културы в Пряшові з тым, же в тій справі не можуть быти тихо ани іншы меншыны, кедьже дашто подобне бы ся в будучности могло діяти так само із їх інштітуційов, коли быв план продати будову без ясной візії, што із музейом далше, навеце без шыршой діскусії із представителями Русинів.

Так само обговорила ся і новелізація Порядку засіданя волебной громады Рады влады СР про народностны меншыны, кедьже при сучасній верзії суть проблемы, котры комплікують доповнюючі вольбы заступників членів Рады влады, а неєднознчне є і то, котры субєкты можуть реґістровати ся до волеб.

Членове Палаты народностных меншы дістали і Інформацію о актуалнім стані хоснованя языків народностных меншын за 2026-ый рік. Ту треба підкреслити, же баданя стану в народностных селах і містах формов анкеты тот рік першый раз робили ся выключно електронічнов формов, і подля резултатів, котры іщі не суть фіналны, навернутя выповненой анкеты досягує 98,5 процент, што є найвысша міра в дотеперішній історії тых бадань.

Довшу діскусію выкликала головно Інформація о актуалных леґіслатівных процесах і актівностях в области прав народностных меншын. Неспокійность выкликала інформація о тім, же ся рихтує новелізація Закона о выхові і освіті, в котрій окрем іншого піднимать ся середнє чісло школярів у класах першого ступня основных школ із 13 на 15, а на другім ступні із 15 на 18.

Тым суть огрожены головно школы народностны, котры звычайно мають менше школярів як школы із словацькым навчалным языком. Несповніня новых крітерій бы притім могло вести ку вычеркнутю школы із офіціалной сіті школ, значіть – ку заникнутю школы.

Як інформовали представителі мадярьской меншыны, в їх припаді бы было огроженых 40 процент школ. Іншы меншыны бы якбач школы цалком стратили. Палата народностных меншын ся згодла, же тоту тему треба одкрыти на найблизшім засіданю Рады влады і забезпечіти, жебы были леґіслатівны выняткы про народностны школы.

Засіданя Рады влады СР про народностны меншыны одбуде ся 10-го новембра.

жрiдло:
https://www.lem.fm/predstaviteli-menshyn-zyshli-sya-na-zasidanyu-svojoj-palaty/

Aktuality

Zobraziť všetky
17.10.2026

Tlačová správa: OSRS je proti budovaniu vodnej nádrže Tichý Potok a upozorňuje aj na riziká školského zákona

Prešov, 17. 10. 2026 V Prešove sa v piatok 16. októbra 2026 uskutočnilo 41. plenárne zasadnutie Okrúhleho stola Rusínov Slovenska (OSRS). По русиньскы: #rusyn Medzi témami, o ktorých členovia rusínskej platformy diskutovali, bol aj …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.10.2026

Počas letnej sezóny prišlo do galérií, múzeí a hvezdární PSK, takmer 300-tisíc návštevníkov

Kultúrne organizácie Prešovského samosprávneho kraja zaznamenali počas letnej turistickej sezóny mimoriadny záujem verejnosti. Od mája do septembra navštívilo župné múzeá, galérie a hvezdárne takmer 300 -tisíc ľudí. Najväčším lákadlom bol opäť h…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.10.2026

Prečo Konev a nie Píka? Nová socha pri Kružlovej a pamäť Rusínov

V sobotu 3. októbra 2026 odhalili v Údolí smrti, v katastri obce Kružlová pri Svidníku, sochu sovietskeho maršala Ivana Stepanoviča Koneva (1897 - 1973). Na slávnosti sa zúčastnili minister pôdohospodárstva Richard Takáč, europoslanec Ľub…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.10.2026

Americkú hymnu v NHL spievala Rusínka z východného Slovenska. Doma sa jej jazyk stráca

Odborníci vidia nádej v mladých. Michal Frank, redaktor   Pred zápasom hokejovej NHL medzi New Jersey Devils a Vegas Golden Knights zaznela americká hymna v podaní mladej speváčky Ariany Matolak. Málokto z divákov tušil, že jej korene …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.10.2026

Z konca sveta na jeho začiatok. Starosta vytiahol hraničnú obec z dlhov, po rokoch nekandiduje

Rozhovor. Čertižné vytiahol z dlhov. Jana Otriová, redaktorka   Čertižňan PETER TRIČÁK (61) pred dvanástimi rokmi vymenil stoličku okresného šéfa hasičov v Humennom za starostovskú. V koncovej obci Čertižné v okrese Medzilaborce na …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.10.2026

Poradca ukrajinských priemyselníkov Eduard Buraš Budem hovoriť bez príkras, situácia je veľmi zlá

Rozhovor s Eduardom Burašom o aktuálnej situácii na Ukrajine a ekonomických príležitostiach, ktoré Slovensko ignoruje. Martin Hanus Jozef Majchrák Od vypuknutia vojny sa angažuje v poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine. Nedávno získal …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Rusnacka muzyka (zabava). Parobok nesmilo Marči:
-Vy ste taka vymaľuvana... Ne horjačo vam?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať